„ Can YOU just stay with ME ?" [BTS]

Časť 2

„Dobrý deň, čo si dáte?" stála som za pultom a robila objednávky. A takto to išlo ďalších 5 hodín. Do roboty som chodila iba, keď som mala čas a neučila sa do školy. Dnes tam boli taký divný ľudia. Jedna stará pani zahalená celá v ružovej, totálne arogantné detská a jeden chalan ktorý mi niekoho strašne pripomínal ale neviem koho, ani som mu poriadne do tváre nevidela, mal na hlave šiltovku a ešte aj rúško. O deviatej mi skončila zmena, čiže teraz. Zložila som zo seba zásteru a išla sa prezliecť. Vyšla som z budovy, zatvorila za sebou dvere a mohla ísť domov.

Bzz! Bzz!

Začal mi vibrovať mobil.

„Prosím?"

„Ahoj, Sam, máš zajtra voľno?" z druhého konca telefónu sa ozvala Lee.

„Do obeda pracujem a potom mám už voľno, prečo ?"

„Mohli by sme zájsť von a niečo podniknúť. Dlho sme sa nevideli! Úplne ma zanedbávaš!" Presne som si vedela predstaviť ako sa asi teraz tvári. Nafúkne líca a tvári sa urazene.

„Veď som bola s tebou predvčerom," zasmiala som sa „a kam by sme zašli?"

„Ešte neviem, ja ti zavolám tak poobede, dobre?"

„Dobre"

„Už musím, Yoongi ma čaká, ahooj" zložila.

Domov som to zobrala skratkou, bolo to bližšie ku autobusu.

Obzrela som sa po okolí, bola som neďaleko bývalej školy. Prečo som išla tadeto? Zrýchlila som do kroku. Tento park mi bol veľmi dobre známi. Nedalo mi to musela som sa pozrieť tým smerom. Pozerala som na strom pri ktorom ma fotil.

„ Môžem byť takto ?? " opýtala som sa. Prikývol a fotil. Ako dofotil, prišla som k nemu.

„ Ukáž mi ich. " Dal mi do ruky foťák. „ Nie sú škaredé, dobre fotíš. " povedala som.

„Táto je úplne nádherná. " povedal a ukázal mi tú na ktorej som sedela opretá o strom a dívala sa do boku. Pozrela som naňho.

„Vážne? " opýtala som sa a neprestávala sa naňho dívať.

„ Si tam krásna. " pozrel sa mi do očí a priblížil sa ku mne. Mala som pocit, ako keby ma chce pobozkať. Iba tak sme sa na seba dívali, zrazu sa ku mne začal približovať tvárou. Rozbúšilo sa mi srdce, nevedela som čo mám robiť. Stála som ako soľný stĺp a pozerala mu do očí. Zatvoril ich, inštinktívne som ich zatvorila aj ja. Jeho pery sa obtreli o tie moje.

Dotkla som sa svojich pier.

„Je mi jedno koľko vážiš, pre mňa si dokonalá taká aká si." Usmial sa na mňa a postrapatil mi vlasy. Upravila som si ich a úsmev mu oplatila. Rozpršalo sa. Chytil ma za ruku a utekal sa so mnou schovať pred dažďom. Urobím to teraz! Pustila som jeho ruku a zastala.

„Čo je ?" zmetene sa otočil.

„Nemusíme utekať, aj tak sme už mokrí." Povedala som a priblížila sa k nemu. „Taehyung...." vyslovila som jeho meno a urobila krok v pred. Postavila som sa na špičky a pobozkala ho. Teraz bola na to dobrá príležitosť, pršalo, vždy som sa chcela bozkávať v daždi ako vo filmoch. Tae ale nespolupracoval. Odtiahla som sa a čakala na jeho reakciu. Usmial sa a moju tvár zobral do svojich dlaní. Spojil naše pery do krásneho, dlhého bozku.

„Si krásna, vieš o tom?" uškrnul sa a hral sa s pramienkom môjho vlasu.

„Ako by som to nemohla vedieť, keď mi to hovoríš každú chvíľu." Zasmiala som sa.

„Lebo je to pravda, si tá najkrajšia osoba na svete." Nahol sa ku mne a pobozkal ma. Rýchlo som sa odtiahla.

„Tae, sme v škole, tu nie." Zatváril sa kyslo.

„Noa čo, nech každý vidí ako sa máme radi!" vykríkol to na celú chodbu.

„Taehyung!" buchla som ho do ramena.

Zasmial sa a prišpendlil ma rukou ku skrinke. Nahol sa a bozkával ma.

V hlave mi prebiehali všetky krásne chvíle, aké som s ním zažila. Prečo si na to spomínam práve teraz?! Sam, už je to dávno za tebou! Vnútri seba som pocítila zvláštny pocit. Časť mňa na to chcela zabudnúť a druhá to chcela zažiť znovu, akoby sa nikdy nič nezmenilo. Ucítila som niečo mokré na líci. Dotkla som sa rukou líca. Veď ja plačem!! Nie! Sam, prestaň!! Musím ísť odtiaľto preč!

Utekala som na autobus a z neho hneď domov. Ako náhle som zatvorila dvere na byte, zrútila som sa. Slané slzy sa kotúľali po mojej tvári ako vodopády. Moje vzlyky sa ozývali cez celý byt. Roxy pribehla ku mne a začala ma olizovať. Utrela som si slzy a pozrela na ňu. „Prečo to stále bolí?" opýtala som sa skôr samej seba. Roxyna natočila hlavu do boku a zavrtela chvostíkom. „Pri tebe človek nemôže byť ani smutný" zobrala som ju na ruky a objala.

-Na druhý deň-

„Roxy, už sa vycikaj, vykakaj konečne!" Venčím ju už asi hodinu a stále nič! Urve ma, ak sa jej bude dať znovu až doma. „Roxy...veď prosím!" zazrela na mňa a zavrtela chvostíkom. Vzdala som to a išla s ňou smerom domov. Lee by mi mala každú chvíľu volať. Ako som si to pomyslela, hneď mi začal zvoniť mobil. Pevne som chytila Roxynine vodítko a zdvihla.

„Ano?"

„Ahoj, trochu som sa zdržala a ešte aj musím, prišla by si prosím za mnou do Bighit entertainment?"

„Kam, že to?!" To nemyslí vážne! Dobre vie, že sa tej budove vyhýbam!

„Neboj sa, nie sú tu." Uistila ma.

„Dobre, ale ak ich stretnem ...nepraj si ma!" pohrozila som jej.

„Aj ja ťa mám rada" zasmiala sa „už musím ísť, keď tu budeš zavolaj mi."

„Dobre, ahoj." Zložila som a uvidela ako Roxy ciká.

„No konečne!" vytiahla som kľúče „Dobrá Roxynka, za to dostaneš pamlsok." Ako náhle započula pamlsok drala sa dovnútra.

„Ale veď vydrž, ešte som ani poriadne neotvorila." Otvorila som a Roxy ako strela vbehla dovnútra. Štikla som tlačítko na privolanie výťahu. Vstúpili sme dnu, výťah nás vyviezol na 5 poschodie. Otvorila som dvere do bytu a vstúpila dnu aj s Roxy. 

Bežala som pre palsok a hneď jej ho aj dala. 

„No kto je tu dobručký psíček." Pohladila som ju a dala jej novú vodu a jedlo do misky.

„Chvíľku tu budeš sama dobre mojko?" Iba zavrtela chvostíkom a papala ďalej.

Prezliekla som sa a mohla vyraziť. Byt som zamkla a išla na autobus.

Ja tú Lee zabijem! Dobre vie, že sa tej budove vyhýbam a ešte ma tam dotrepe! Prosím, Bože, nech tam nie sú. Ja sa s nim nechcem stretnúť.

Vystúpila som z busu a kráčala cestou k Bighitentertainment.

Nová časť je na svete :D   Dúfam, že sa vám páčila a budete čítať ďalej. Ďakujem za každý vote, koment a zhliadnutia.