„ Can YOU just stay with ME ?" [BTS]

Časť 3

-Taehyung-

Dnes sme od rána nacvičovali novú choreografiu. Pripravujeme sa na ďalší comeback.

„Počujte neuveríte koho som videl." Zahlásil Hoseok ako vošiel do miestnosti aj s jedlom. Tomu to ale trvalo, myslel som, že umriem od hladu.

„Sam." Pozrel na mňa.

„Sam?" zopakoval Jimin. O nej som nepočul od nášho rozchodu. Vlastne počul ale tváril som sa, že nepočujem. Jimin sa občas na ňu pýtal Lee. Nie, že by ma nezaujímalo ako sa jej darí ale proste...nejde to. Všetci sa pozreli na mňa.

„Som hladný ako vlk." Vytrhol som mu jedlo z ruky a ignoroval pohľady ostatných. „Vy nie?" nadvyhol som obočie a spýtal sa ostatných. Súhlasne prikývli a pustili sa tiež do jedla.

„Moja krásna tvár potrebuje výživu." Ozval sa Jin.

„A hovorila niečo? Rozprával si sa s ňou?" vypytoval sa Jimin. Ako začal chodiť s Minou a ja so Sam, začali sa spolu baviť ako kamoši. Občas mi to až liezlo na nervy. Ale ako sme sa my rozišli nevideli sa a odvtedy sa na ňu vypytuje.

„Nie, nerozprával. Nespoznala ma....aj som sa jej chcel prihovoriť ale vyzerala byť taká zmorená. Iba som si zobral objednávku a odišiel." Odpil si z kávy. Hodil som sústo jedla do úst a prežúval.

„Aha." Zatváril sa smutne. „A kde si to bol? Chcem ju vidieť." Nádejne pozrel na Hoseoka.

„Tu neďaleko. V jednej kaviarni."

„Mohlo by sme sa tam zajtra zastaviť." Zaiskrili Jiminovi oči.

„To je dobrý nápad, som zvedavý, či nás spozná." Ozval sa RM.

„Tvoj ksicht by spoznal každý." Zasmial sa Yoongi.

„Čo sa tváriš kyslo?" pozreli na mňa.

„Netešíš sa?" opýtal sa Kookie.

Nie, že by som ju nechcel vidieť ale je mi to divné. Privedie to iba blbé spomienky.

„Neviem." Povedal som napokon.

„Som zvedavý na vaše stretnutie." Povedal s plnými ústami Jin. Nie si sám.

-Sam-

„Lee, už som tu. Poď rýchlo dolu, kým ma niekto neuvidí!" stepovala som na mieste a kryla si tvár.

„Neboj sa, chalani tu nie sú! Išli na fotenie....á trošku zmena plánu, potrebujem si ešte niečo docvičiť, poď dnu."

„Čožéé?! Si robíš srandu?! Veď ja ani neviem kam mám ísť!" skríkla som a hneď nato som sa zahriakla.

„Idem pre teba." Zložila to. Lee! Vošla som teda do budovy. Bolo tam pár ľudí a tak divne sa na mňa dívali. Lee, kde si? Ja sa tu bojím!

„Poď" potiahla ma za ruku. Vošli sme do výťahu a vyviezli sa na poschodie, kde boli telocvične. (?? Neviem ako to nazvať) Vošli sme do jednej.

„Veď tu nikto nie je." Skonštatovala som.

„Preto som ťa sem zobrala, veď som ti povedala, že tu nikto nie je. My tanečníci sme už skončili ale ja som si chcela ešte docvičiť choreošku." Prikývla som.

„A čo máš nové?" opýtala sa ma a medzi tým sa naťahovala.

„Ani nič...aj keď ma dnes pozval ten chalan o ktorom som ti hovorila von ale ja sa bojím. Myslíš, že s ním mám ísť?" sadla som si na zem.