„ Can YOU just stay with ME ?" [BTS]

Časť 9

Otvorila som dvere a prekvapene zamrkala očami.
"Jaeho, čo tu robíš?" opýtala som sa a čakala na odpoveď. Vôbec by som ho tu nečakala.

"Ó Sam, prečo si len Sam?" opieral sa o zárubňu dverí a pozoroval ma. Bol opitý.
Zrazu sa zasmial.

"Ty si pil!" rýchlo som ho zachytila aby nespadol.

"Iba trošku" naznačil prstami tu trosku. Vliekla som ho na sebe zaveseného na gauč.

"To, kde si sa tak zriadil?" išla som mu napustiť do pohára čistú vodu a položila pohár na stolík pred neho. Už sa načahoval po pohár s vínom. "Nie, nie, nie. Tu máš vodu." vytrhla som mu víno z ruky a strčila mu tam čistú vodu.

"Ale no tak... Urobil som bakalára, musím to osláviť!"

"Ako vidím oslávil si to už dosť. Prečo si prišiel ku mne?" stala som nad ním s rukami založenými na prsiach. Zrazu sa na mňa zadíval a zvážnel.

"Zrušila si včera rande a ja som ťa chcel vidieť. Sam, ty si tak zlata, najradšej by som ťa objal a nikdy nepustil, ešte som nenarazil na také dievča ako si ty...." začal trepať piate cez deviate. No zrazu sa postavil a tuho ma objal až mnou zatackalo. Prekvapením som zjajkla ale udržala sa na nohách. " Ty si iná ako ostatné, ostatne by mi najradšej vyliezli do postele a to stačí, aby som na ne pozrel. Ty nie, ty máš plnú hlavu Taehyunga, stále sami Taehyung. Možno si to nechceš priznať ale je to pravda, vidím to. Ja chcem byť ten v tvojej hlave!" dotiahol sa odo mňa a pozrel mi hlboko do očí. Nakláňal sa a približoval sa k mojim perám. No mne zrazu trklo do hlavy ako sem vlastne prišiel. Už sa dotýkal nosom mojej pokožky no ja som sa náhle tvarov uhla a on pobozkal moje plece.

" Ako si sem došiel?" dotiahla som sa od neho a on sa narovnal, no dlho mu to nevydržalo, lebo stratil rovnováhu a padol na gauč.

"Autom" jednoducho povedal akoby to bolo normálne.
No mňa išiel skoro trafiť šľak. 

"Autom?!" skoro som až skríkla a on prikývol. "V takom to stave?! A si ty normálny?! Veď si sa mohol zabiť!!" skríkla som ale vedela som, že to bolo márne. Je opitý teraz mu to je úplne jedno.

"Nie, ja som dobrý šofér." mávol nad tým rukou a chcel sa zdvihnúť.
"Č-čo robíš?" zakoktala som sa a na to si odkašlala.

"Idem domov" obišiel ma a už išiel otvárať dvere. Pohotovo som ho schmatla za ruku a dotiahla naspäť na gauč.
"Na to zabudni! Takéhoto opitého ťa domov nepustím!" Ani nejako neprotestoval. Vyzul sa, ľahol si na gauč a hneď aj zaspal. Pokrútila som nad ním hlavu a išla z izby zobrať deku, aby som ho prikryla. Mala som iba ružovú. Ale tak to nevadí. Mala by som si ju kúpiť v iných farbách. Zaškerila som a a prikryla ho ňou. Bol zlatý keď spal. Nedalo mi to, musela som ho pobozkať na čelo. Ako som to urobila, ucítila som jeho ruku na tej mojej. Neotvoril oči, iba sa usmial a pustil ma. Vypla som televízor, spratala víno a nachystala mu na stôl nový pohár s čistou vodou a k tomu aspirin. Zamkla som vchodové dvere a pozhasínala. Pobrala som sa do izby a išla spať tiež.

---

Ráno som sa zobudila na šramotenie príboru. Pretrela som si oči a pozrela sa na hodiny. 

8:42

Znovu som priveľa oči a ľahla naspäť do perín. "Preboha škola! " rozčapila som oči a rýchlo vyskočila z postele. Začala som sa obliekať. Vybehla som z izby, vyletela do kúpeľne, spravila hygienu, odomkla som vchodové dvere a Začala sa obúvať a na moje nešťastie som sa strepala na zem." Sprosté topánky! " znadávala som a šlahla ich do botniku.

"si v poriadku?" ozval sa za mnou hlas. Otočila som hlavu a uvidela Jaeha. Ja som naňho úplne zabudla! Capla som sa po čele, až to zaštípalo. Zasmial sa na mne a začal ma zdvíhať zo zeme.