„ Can YOU just stay with ME ?" [BTS]

Časť 23

Chytila som sa neveriacky za ústa. V komentárovej časti nastalo ticho a potom to začalo. Jeden koment za druhým, všetko ho to bombardovalo. Nakoniec sa rýchlo rozlúčil a vypol to. Za pár minút moje socialne siete začali byť bombardovane správami, komentármi. Nemala som chuť ich ani len čítať! Chcela som zmiznúť z tohto sveta! Ako mám na to vôbec reagovať?! Napísať mu, zavolať? Mám mu vôbec nato odpovedať? Bolo toho na mňa priveľa. Postavila som sa zo stoličky a išla si do kuchyne urobiť čaj. Celý čas som bola zahrabaná v mojich myšlienkach a premýšľala nad Taehyungom. Vyslobodilo ma z toho až ťuknutie kanvice. Zodvihla som ju a zaliala si vrecúško čaju horúcou vodou. Objala som prstami teplý pohár a postavila sa ku oknu. Mesiac bol krásny, bol spln. "Spln je magický čas, niečo si želaj..." Usmiala som sa nad spomienkou mňa a Taehyunga. Toto mi povedal, keď sme boli v noci pozorovať hviezdy ale bolo to už dávno.. Vzdychla som a posadila sa na stoličku. Mobil mi išiel explodovať od toľkých upozornení. Zobrala som ho do ruky a vypla si internet. "Želám si, aby každý pochopil naše city." zašepkala som a odpila si z čaju.

---

Ráno som sa zobudila s uplakanými očami. Snívala sa mi nočná mora. Taehyunga zastrelili rovno pred mojími očami a bola to moja vina. Priznala som k nemu lásku. Sedela som na posteli ako bez duše až do momentu, pokiaľ mi nezavolal môj manažér. Poslal po mňa auto. Príde pre mňa za hodinu. Musela som sa poponáhľať a rýchlo nachystať. Mala som fotenie. Zamkla som byt a bežala dolu schodmi ku autu. Ako som otvorila dvere ovalila ma húfa ľudí s fotákmi. Šofér vybehol z auta a pomohol mi dostať sa doň. Ako za mnou zatvoril dvere bežal za volant. Pohotovo naštartoval a viezol ma na miesto fotenia. Zaparkoval v podzemnej garáži. Výťahom som sa dostala na štvrté poschodie, kde ma čakal manažér, vizážistky a všetci ostatný. Uklonila som sa a mohli sme sa pustiť do roboty.

Fotila som štyri hodiny! Popravde po dvoch hodinách som už ani nevnímala, čo robím, bola som ako robot. Póza tam, póza sem, make up, outfit a iba polhodinová prestávka. Cez ňu som ani jesť nemohla, pretože sa báli, aby mi náhodou nenafúklo brucho. Bola som hladná, nervózna a chcela som ísť domov. Dokonca som mala pocit, že mi majú dojsť krámy!

"Hotovo, bola si super Sam." započula som blažené slová a tešila sa domov. Už som si brala svoje veci, keď ma zastavila jedna stážistka. "Budeme ťa ešte potrebovať. Chceme ešte nafotiť pár fotiek s Taehyungom." povedala a ja som zaklipkala očami. "Čo prosím?" Myslela som, že ma drbne. Prikývla som a počkala pokiaľ došiel Tae. Bola som z neho nervózna. Hrala som sa s prstami a občas si prehrabla vlasy, začo ma hneď zgezírovala vyzážistka. Ako náhle prešiel prahom dverí, vyhľadal si moje oči a usmial sa na mňa. Pod jeho pohľadom som trošku nabrala rumenca. Rozbúšilo sa mi srdce. Bolo to ako za starých čias. Pripomínalo mi to školu, ako sme sa vedeli stretávať na chodbách. "Ahoj, pripravená?" pristúpil ku mne a ja som prikývla. Počas fotenia si každý mohol všimnúť chémiu medzi nami. Občas som mala pocit, že sa asi aj pobozkáme. Chcela som, tak veľmi som to chcela! Chcela som byť v jeho náručí aj mimo fotenia!

-Taehyung-

Držal som ju okolo pásu a pozeral na ňu. Bola tak krásna! Vôbec neľutujem, čo som včera pred všetkými povedal. Naozaj ju milujem a nehodlám to zmeniť! Ona je moje svetlo, ktoré ma poháňa dopredu. Chcem aby bola znovu moja! Raz chcem spraviť niečo aj pre seba. Pozrela na mňa svojími hnedými kukadlami a usmiala sa. Nevydržal som a musel to urobiť. Bolo mi jedno, kto nás uvidí a čo o nás povedia. Jediný človek, ktorý ma teraz zaujímal bola ona! Rukou som sa dotkol jej tváre a nadvihol jej ju. Prekvapene na mňa pozerala a ja som sa pousmial. Naklonil som k nej tvár a jemne sa dotkol jej pier. Iba som ich pohladil a s úsmevom sa odtiahol. Sam zahanbene zažmurkala očami a pozorovala ma.

"Máš to?!" počul som ako jeden fotograf hovorí druhému. "Ano, je to nádherná fotka." Pozrel som na nich a všetci na nás pozerali. Sam celá červená pozrela na štáb, no musela odísť do šatne, nevydržala ich pohľady. Došiel ku mne manažér a chcel mi vynadať. "Ani sa o to nepokúšaj, je to marné." usmial som sa naňho a išiel za Sam.

Zaklopal som na dvere a po chvíli otvoril. Sedela na stoličke a pozerala na svoj odraz v zrkadle. Pozrela v ňom na mňa a sledovala ma ako sa k nej približujem.
"Neľutujem to." povedal som a pozeral jej do očí.

"Čo neľutuješ?" postavila sa. Boli sme od seba iba pár centimetrov.

"Všetko. Ty si moje svetlo. Viem, že si tá pravá Sam. " dotkol som sa jej boku a oblízal si pery.

"Pobozkaj ma..." zašepkala a ja som neváhal ani sekundu a pritiahol si ju na seba. Zohol som sa k jej tvári a vášnivo ju pobozkal.

"Milujem ťa..." povedala pomedzi bozky a ja som sa odtiahol.

"Aj ja teba Sam." pobozkal som ju na čelo a privinul si ju na svoju hruď. " Už ťa nikdy neopustím!"