Spoločne sme sa na hviezdy dívali.
Úplne nahá, oddaná tvojim chybám.
Ale kde a s kým sa to vlastne dívam?
Skoro som zabudla, že si môj bývalý.
Tak zúfalo som ťa hľadala.
A našla som ťa, si tu. Teda bol si.
Keby som len mohla stretnúť moje staré ja.
A nebol by si o 2 roky v konci.
Alebo v pekle?
Bol si Falošný. Umelý. Hlúpy.
Ale nie.
Takto sa predsa hovoriť nesmie.
Bola som stratená.
Stratená v jeho duši.
A teraz som sama, šťastná.
Keby to tak tušil.
Komplikovaný život.
Dva stratené roky.
Každý deň ten istý pot.
Aké som mala nároky?
Aká láska?
Šťastie?
To boli rozprávky.
Len tu sa život začne.
A čo?
Keď už mi nechýba?!
Môžeme si za to sami.
Bola to naša chyba.
Osud si nás poplietol.
Myslel si už niekedy na to,
Keby si ma vôbec nestretol?
Bol by to lepší život. Viem to.
Nemal si ma vôbec spoznať.
Veď sme boli deti.
A vôbec ma k sebe pozvať.
Hoci ten čas kurva letí.
Hodiny tikajú, minúty plynú.
Vážne si ma chcel?
Takú naivnú?
Teraz sa naše pohľady len tak minú.
Už sme cudzí.
A neboli sme stále?
Ako poznáme navzájom naše tváre?
Musela som byť veľmi v núdzi.
Je koniec.
Tento je ale krásny.
Už s tebou mávam len sny.
Sny o konci. Našom. Navždy.
YOU ARE READING
Pieces of me
PoetryPovedz mi prosím fľaša vína... Prečo sa tvoj objem tak rýchlo míňa? Prečo musí byť všetko len dočasné? Práve teraz?! Keď som sa cítil konečne šťastne..
