Pieces of me

Snehové vločky

Sneh padá
A ja s ním tiež.
Cítim sa ako
Snehová vločka.
Krásna, no keď
Sa ma niekto dotkne,
Rozplyniem sa.

Toto celé mi pripadá ako sám život.
Každý začína ako cistučká biela vločka.
No potom, ako pomaly padáme sa na nás usadia vsetky tie nečistoty sveta. Budeme chcieť vyzerať čisto a nevinne, no ajtak tam hlboko v nás bude špina. Už nikdy nebudeme úplne čistý.
Budeme padať dlho, cez víchrice, sem tam sa pridá aj dážď, veď viete, aby sme neboli sami.
Pár krát nás pre istotu aj odfúkne uplne inde, kde by sme chceli dopadnúť. Budeme stratení, veľmi veľa krát. Niektorí z nás sa počas pádu roztopia kvôli privysokej teplote, a niektorí zase uplne zamrznú. Skoro žiadna vločka nepadne tam, kde by chcela. Niektoré padnú na cestu, kde sa hneď roztopia. Niektoré na vetvy jablone či ihličie smreku. A niektoré zase skončia na parapetách domov, alebo na strechách. Cesta každej vločky sa raz skončí, tak ako život. Je len na nás ako sa vysporiadame s podmienkami, ktoré nás budu ovplyvňovať počas pádu. Je len na nás, či budeme šťastný s konečným miestom.
Kto vie, možno zo mňa postavia snehuliaka.
A možno skončím v kaluži na chodníku.
A kde skončíte vy?