Každý západ slnka
Je čím ďalej tým krajší.
No so smútkom vieme,
Že padneme ako ďalší.
Pomaly sledujeme
Umierať všetkých ľudí.
Smútok, strach a žiaľ
Nám v srdciach blúdi.
Sledujeme ako sa nám
Vytráca všetka sila.
Keď nás vie potešiť
Len pozdrezaná žila.
Toľko veľa nudných tvárí,
Na úsmev sa nezmohli.
Vieme, že svet mohol byť lepší.
No my by sme nemohli.
Toľko sĺz, toľko snahy.
Snažia sa tak priveľmi.
Prázdne duše plné
Vlastnými príbehmi.
Prosím
Všetko na tomto svete.
Všetkých týchto ľudí.
Dúfam, že si včas všimnete,
Že sa nám svet rúti.
ESTÁS LEYENDO
Pieces of me
PoesíaPovedz mi prosím fľaša vína... Prečo sa tvoj objem tak rýchlo míňa? Prečo musí byť všetko len dočasné? Práve teraz?! Keď som sa cítil konečne šťastne..
