Myslím,
teda skoro viem
Ako chutia zvednuté sny.
Ako voňajú čierne ruže
A prach s popolom.
To všetko je tak prázdne.
Presne tak sa teraz cítim.
Už na ničom mi veľmi nezáleží.
Teraz nie.
Prečo?
Prečo sa my ľudia zakladáme na také nepotrebné veci?
Trochu
Ale len trochu ma to desí.
Že už nikdy nebudem mať tu detskú radosť
Alebo že už nikdy nebudem skákať od radosti.
Že už nikdy nebudem zaspávať s úsmevom.
Že už nikdy....to nebudem ja.
Ale to je dobré.
To je jedno.
Ajtak
Sú tieto slová
Len prázdne výplody mojej trochu chorej mysle.
-Ale to je predsa jedno.
YOU ARE READING
Pieces of me
PoetryPovedz mi prosím fľaša vína... Prečo sa tvoj objem tak rýchlo míňa? Prečo musí byť všetko len dočasné? Práve teraz?! Keď som sa cítil konečne šťastne..
