Je tak smutná.
Prázdna. Bez dna.
V jej očiach niečo svieti.
Nie je to radosť. Je to smútok.
Milé deti.
Vlasy dlhé, strapaté.
Oči modré, sivo-zelené.
Úsmev na jej perách? Ten nenájdete.
Su veľké, krásne, uplakané.
Jej telo? Príliš chudé.
Nie že by nejedla.
Čierne džínsy, obtiahnuté.
Jej mikina, o tri čísla vedľa.
Jej koníčky, záľuby?
Je niekto kto ju vôbec ľúbi?
Jej myseľ je dosť mimo.
Ale na nej to vôbec nevidno.
Je to milé dievčatko.
Čo stratilo bábiku.
V jej rukách je len prázdno.
Bez zmysla úsmevu na kej kútiku.
Od reality na úniku.
Má krivé nohy, no predsa je pekná
Jej smutný, nežný výraz.
Vzbudzujú vo mne pocit neviny.
Ale ona nie je nevinná.
Je to blázon. Verte mi.
A tak sa na ňu dlhšie dívam.
Ostanem zarazená. Nič nevnímam.
Ona. Ja som ona, to dievčatko.
V zrkadle. Oproti zobrazená.
BẠN ĐANG ĐỌC
Pieces of me
Thơ caPovedz mi prosím fľaša vína... Prečo sa tvoj objem tak rýchlo míňa? Prečo musí byť všetko len dočasné? Práve teraz?! Keď som sa cítil konečne šťastne..
