Pieces of me

Ja viem, že zabudnem

On ma tak ničí.
Moje srdce len a len kričí.
Ani o tom nevie.
Ani nebude.

Včerajšie narodeniny...
Moja myseľ plná viny
Nutkanie...krv mi vrela
vrhnúť  sa okolo toho tela...

Je presne o tri mesiace starší.
Kto by to povedal.
Asi ani nevie kto som.
A tom ma celkom (veľmi) straší.

Jeho prítomnosť je pre mňa dar.
Spoza okna sa s úsmevom hral.
Bolo to tak dokonalé.
Sledujem ho vždy a všade, stále.

Som s tým zmierená,
Záujem o mňa vôbec nemá....
Ale mne to nevadí, stačí
mi pohľad do jeho dubových očí.

Keď pohľadom na mna mihne.
Krv stuhne, myseľ zmyzne.
Stáva sa mi to stále,
Ten pohľad jeho tváre...

Ten spôsob ako nosí
Jeho žlto-čiernu tašku,
Pravidelné iskry mu dal ktosi
Raz tam stál úplne bosí.

Ale nič si z toho neberiem
Lebo viem,
Že o týždeň naňho zabudnem.

Kto ma bude ničiť potom?