Svet sa rozpadá
A s ním všetok
Čas.
Prach vo farbe
Starých nezábudok
Zaniesol nás.
Pomaly upadajú
Všetky živé stromi,
Všetko po rokoch hnije
v niečo čo kedysi dávno na
začiatku dávalo zmysel.
Nebo sa láme
Na tisíc malých kusov
Našich túžieb a snov.
A my ďalej predstierame
Že je všetko v poriadku.
Vidno aké naivné
Je ľudské plemeno.
Každý nosí bremeno
Jemu srdce ťažiace.
No báť sa nemusíme.
Ajtak je za chvíľu
všetkému koniec.
Všetkému.
Veď to sme predsa chceli...
YOU ARE READING
Pieces of me
PoetryPovedz mi prosím fľaša vína... Prečo sa tvoj objem tak rýchlo míňa? Prečo musí byť všetko len dočasné? Práve teraz?! Keď som sa cítil konečne šťastne..
