Žlté steny chladno kričia
Prach si sadá do temnoty
V okne prázdno hory ničiac
lačne smejúc do nemoty
Ľudia s úsmevmi chodia po hlavách
Tých ktorí im boli niekedy deťmi
S dušami svietiac po slepých klamstvách
Blúdia po bahne s rozsypanými kvetmi
Rudé konvalinky prestali kvitnúť
Pre veľký zármutok tohto sveta
Krv strieka na všetky strany
Mysliac si, že je večne svätá
Slová ako láska, sľub a nádej
Tie už dávno nepoznáme
Vraj už vyšli dávno z módy
Ľudstvo trpiac po suchom hlade
Prahnúce záclony v starom hrade
Prosia a pomoc, o vypýtanie
S nevôľou žiť roky takto ďalej
Trhajú sa na kusy o suché dianie
A čas ide ajtak ďalej
Bez ohľadu na utrpenie
Kovová ručička na papieri
Sebecky tyká
Neprestajne,
Kým sa svet raz nezastaví.
YOU ARE READING
Pieces of me
PoetryPovedz mi prosím fľaša vína... Prečo sa tvoj objem tak rýchlo míňa? Prečo musí byť všetko len dočasné? Práve teraz?! Keď som sa cítil konečne šťastne..
