Pieces of me

Skutočne rozbití nehovoria

Pomaly padám do utlmenia...
Poho známeho pálivého pokušenia.
Chcem v ňom ostať naveky vekou..
Nie žiť poboku s temnotou veľkou..

S poloprázdnou fľašou v ruke,
Spomínam, ako sme boli na tej lúke.
Nevinne sme pili pivo a jedli čipsy.
Spomínam, kým som bol. Kedysi.

Zvykol som plakávať po nociach.
Ráno umelá radosť v opuchnutých očiach.
No po čase som zistil, že to nemá zmysel.
Načo liať slzy nad niečím o čo som dávno prišiel?

Zvykol som písať básne na tisíc listov.
V jednu noc som ich spálil na popol.
Pousmial som sa, začínam vidieť hmlisto.
Rozmýšľam. Čo zlé som spraviť mohol?

Povedz mi prosím fľaša vína.
Na koho padne osudná vina?
Som len obyčajný smrteľník.
Nemôžem za to. Nemôže za to nik.

Povedz mi prosím fľaša vína.
Na koho si to moja hlava spomína?
Teraz keď tu sedím v omámení,
Prečo sa všetko tak kruto mení?

Povedz mi prosím fľaša vína.
Kto ma tak s radosťou zaklína?
Čo sa to vo mne len deje?
Ach...ten alkohol tak príjemne hreje.

Povedz mi prosím fľaša vína.
Ešte teraz to snáď len začína?
No posledná kvapka sa minula.
Bolo tak dobré. Fľaša sa rozbila.

Povedz mi prosím fľaša vína.
Čo? Prečo je ticho? Prečo ma nevníma?
Snáď som ju utíšil sám?
Ostré sklo na zemi mám.

Povedz mi prosím fľaša vína.
Prečo sa tvoj objem tak rýchlo míňa?
Prečo musí byť všetko len dočasné?
Práve teraz?! Keď som sa cítil konečne šťastne...