Ultimum vale

21 2 1
                                    

V záhrade plnej ruží
Ťa ticho prosím.

"Nenúť ma zabudnúť!"

Ty pohľadom ostrým
Mi do mysle prenikáš,
Pod dychom mi šepkáš:

"Zabudni, tak veľmi ťa prosím."

Ja ďalej odmietam,
Nechcem počuť pravdu.

"Bez teba ma nájdu!"

Ty sa len zachveješ,
Zaleskne sa ti v očiach.

"Je mi to ľúto, no nemôžme viac počkať."

Chytíš ma za ruku, stisneš mi dlane.

"Ubližuje si ten, kto sám sebe klame."

Pichne ma pri srdci,
Lebo viem, že to tak je.

"Prosím, sľúb mi aspoň jedno,"

Stečie mi slza po líci.

"Nech sa deje čokoľvek, utekaj ďalej!"

Zaváhaš, no potom prikývneš.
Rýchlo sa nadýchnem,
Na chvíľu zavriem oči.

"Tak takto sme dopadli? Tak to celé končí?"

Tohto dňa som sa bála.
Posledný krát sa usmejem,
Ty mi utrieš slzy.
So smútkom v očiach sa púšťame.

"Vieš, že som ťa miloval?"

Pieces of meWhere stories live. Discover now