Rýchlo. Utekaj!
Ani sa neobzeraj!
Prosím rýchlo uteč!
Hocikde ďaleko, preč.
Bež ďalekými krajinami.
Nech ťa už viac nestretnem.
Raz ti určite poďakujem. Sľubujem.
Náš prázdny osud pretiekol prstami.
Tak isto ako táto búrka, blesky.
Vedel si že chcem trocha lásky.
No ajtak si mi ju nikdy nedal.
Tak prečo si v nás toľko dúfal?
Každý predsa vie, že oheň v daždi nehorí.
No ty si ma presvedčil, že len niektorý.
My sme oheň predsa zvláštny.
Sme tak neobyčajní a tak krásni.
Tento náš oheň nikdy nepoznal lásku.
A predsa tak dlho horeli jeho plamene.
Dôvod prečo už dlho nevieme.
Možno to bola len náhoda.
Chceli sme si naplniť
Svoje srdcia prázdne.
Ale každý predsa vie,
Že oheň v daždi zhasne.
Sklamali sme navždy.
Zhoreli sme v daždi.
Každý predsa vie, že oheň v daždi nehorí...
YOU ARE READING
Pieces of me
PoetryPovedz mi prosím fľaša vína... Prečo sa tvoj objem tak rýchlo míňa? Prečo musí byť všetko len dočasné? Práve teraz?! Keď som sa cítil konečne šťastne..
