Pieces of me

prepáč

hovoríš, že nechceš byť sebecká

a že druhí sú dôležitejší než ty sama

si veľmi láskavá, vždy všetkým pomáhaš

a seba len viac a viac odsúvaš

no povedala by som, že keď sme

v spoločnosti, tak som ja tá,

ktorej sa tvojej pozornosti ujde najmenej

aspoň tak sa cítim,

ty to možno vnímaš inak.

keď si  len so mnou, správaš sa inak

si rozdielna ku tvojím kamarátkam ako ku mne

chýbajú mi tie malé gestá, ktoré im robíš,

či len malé pošepnutie pod vlasy,

fyzický kontakt ktorý robíš tak nenútene a bez obáv

alebo len rýchle ponúknutie tvojej vody

chýba mi tá pozornosť, ktorá sa mi nikdy neujde,

ktorá mi je nevedomky nevenovaná.

príde mi akoby si ma niekedy schválne ignorovala

akoby si nevedela čo môžeš v danej situácii robiť 

a či sa niekto pozerá

akoby si ma od seba schválne odtláčala

aby si ostatní niečo nepomysleli alebo nedomysleli

chýba mi len jednoduché malé usmiatie,

už ma fakt nebavia schválne odvrátené pohľady,

s nimi sa tak často hlasno smeješ a bavíš,

tak je tak ťažké mi venovať jeden úsmev?

zistila som, že na mňa nie si schopná pozrieť a usmiať sa,

umsiať sa zo srdca aj keď sme v triede a ostatní sa pozerajú.

robíš všetko pre to, aby si iným venovala tvoje maximum,

ale kde som potom ja? kde si mám myslieť, že som?

pretože keď sme medzi ľuďmi, nie si taká ako inokedy.

správaš sa ku mne viac odmerane, rezervovane, ale prečo?

ja si potom namýšľam blbosti, trápim sa

razí ma to k zemi, utláča mi to srdce a mám pokazený celý deň,

so mnou to nie je ľahké, som strašne citlivá.

je to tak náročné chcieť zažiť ten pocit, že som medzi vami vítaná?

lebo aj ty veľmi dobre vieš, že nie som a nebudem.

viem, že chceš každému pomôcť najviac ako vieš,

viem, že toto celé je strašne neslušné a sebecké,

ale prosím nezabúdaj na mňa,

ber v úvahu aj moje pocity.

Daj mi vedieť, že ti na mne záleží aj medzi ľuďmi

pretože ja v to každým dňom viac pochybujem,

každým dňom ma pomaličky strácaš

strácam v takýchto dňoch silu

 strácam zdravý rozum

prepáč.