Mesiac

14# labka-Vlčia hra

Keď som vošla do Jaskyne, takmer ma zhodilo z nôh. Proti sebe stáli traja vlci. Gaštanový vlk vedľa havranieho proti krémovej vlčici. Cvakali po sebe tesákmi. Zastrašovali Tessaliu, ktorá pred nimi neochotne cúvala. Kde mala svoju svorku? Ostatní vlci sa im vyhýbali a buď im nevenovali pozornosť alebo naopak zvedavo ich súboj sledovali. No, nikto sa do toho neplietol. Vo vzduchu vládlo napätie. Zack s Dominicom si túto chvíľu užívali. Cvakali tesákmi, zahnali sa labou, cerili svoje zubiská. Tessalia sa mykla pri každom náznaku. Veľmi dobre som vedela, o čo tu ide. Chceli sa pomstiť. Neverím, že jej ublížia, maximálne ju na varovanie škrabnú. Chcú ju len vydesiť. Chcú jej vrátiť to, čo ona urobila Angele. A dievča má, čo si zaslúžilo. 

Viem, že by som nemala. V pamäti mi ožil rozhovor s Kylom, ale premenila som sa. Zavrčala som a pozrela na samcov. Pochopili, že im nebránim, naopak podporujem ich konanie. Do Jaskyne vbehli ďalší traja druháci vo vlčích kožuchoch. Aaron, Gabriella a Kyle. Pridali sa k nám, čo ma prekvapilo, najmä u Kyla, a Tessalia zakňučala. Obkľúčili sme ju. Nikto z nás neútočil, iba sme ju zaháňali do úzkych. Krémová vlčica sa zúrivo obzerala okolo seba, no nemala kam uniknúť. 

„Hej!" skríkol niekto. 

Otočila som sa v momente, keď sa k nám rozbehli štyria vlci. A vtedy sa to všetko veľmi rýchlo zvrtlo. Jeremy zaútočil na Dominica. Gaštanový vlk sa otočil, zahnal sa po nepriateľovi a rozštekal sa ako besný. Medzi nás vrazili aj zvyšní traja. Strhla sa bitka. Vrčanie sa ozývalo Jaskyňou, no tu nemali právo profesori zasahovať. Toto sme si museli vyriešiť sami. zdravý rozum nás opustil, miesto neho prebrali kontrolu nad našimi telami vlčie pudy. Vycerila som tesáky a zahryzla som sa Archerovi do boku. Krv mi pošteklila chuťové poháriky. Keby som nepoznala pravdu, pomyslela by som si, že som potomok upíra.

„Zack, už dosť!" skríkol Scott.

Zamračila som sa, pustila vlka pod sebou a otočila sa na svojho najlepšieho priateľa. Tessalia pod ním vzlykala od bolesti. Zack mal čeľuste zovreté na jej ramene, na mieste, kde som sa zahryzla pred niekoľkými dňami ja. Roztrhal starú ranu. To muselo prekliato bolieť. Tessalia len skučala. V jeho očiach sa zračilo zapálenie a krvilačnosť. Nikdy som Zacka nevidela takého besného. Divokého a zúrivého. Akoby stratil všetku ľudskosť a zostalo iba zviera. Na Scottovu výzvu nereagoval. Keď som videla Zacka, spamätala som sa a vrátila som sa do ľudského tela. Svorky prestali zápasiť. Obe strany znervózneli.

„Zack, pusti ju!" prehovoril pokojne Kyle.

Zack nás nevnímal. Bol zaujatý sledovaním skučiacej Tessalie, ktorá od bolesti pomaly odpadávala. Až keď mu z posledných síl odhalila celý krk a ochabla v jeho papuli, pustil ju. Hlava jej s menším buch klesla na zem. Okamžite sa premenila. Plakala. Jej svorka sa k nej prihnala a zovreli ju medzi seba. Venovali nám rozzúrené pohľady.

„Pomsta je skutočne sladká, vážení," uškrnul sa Dominic a zvalil sa na svoju slamu v našej izbe.

„Boli sme dobrí," usalašila sa k nemu Gabriella.

„Neviete, prečo po mne Tessaliina svorka tak zazerá?" Vošla Angela dnu. Zarazila sa.

„A prečo ste?!"

„Pomsta," skočila som jej do reči.

„Vy ste?" spadla Angele sánka.

„Trošku postrašili Tessaliu. Dvakrát si rozmyslí, či na nás ešte niekedy štekne," pokojne sa oprel Kyle o stenu. Angela hľadela na nás ako na bláznov. Postupne sa jej výraz menil na dojatý.

„Ďakujem," šepla. Venovali sme jej úsmevy. 

Svorka si lízala rany, ktoré utŕžila. Zamierili do kúpeľov. Ja so Zackom sme zostali. Stále sa nepremenil. Díval sa neprítomne pred seba, no uši sklopené nemal. Opatrne som ho dotkla. Vyceril zuby. Ruku som teda rýchlo stiahla. Vzápätí zavrtel svojou veľkou hlavou a položil si ju na moje kolená. Opatrne som ho pohladila.