Keď sa Rose zobudila na lôžku, zaprisahala sa, že s Moanne končí. S celou prekliatou krajinou divokých zvierat žijúcich v krehkom prímerí. V hlave jej trešťalo. Pootočila ju a zbadala svojho Matthewa. Jediného lovca, okrem nej, ktorý v tomto boji prežil. Randy padol pri love, Jasmine v boji.
Po jej smrti sa veliteľka lovcov rozbehla priamo k obrovskému bielemu monštru, ktoré vykĺbilo Calinmu samcovi rameno a potom ho odhodilo o skalu. Rose sa vyskočila a sekla mečom. Po tomto útoku by mal padnúť na zem, aby ho dorazila, no netušila, že koža je taká hrubá. Monštrum využilo jej šok, odhodilo ju mocnou labou s obrovskými ostrými pazúrmi. Tie jej preťali tvár. Potom nastal pád a nevýslovná bolesť. Viac si nepamätala.
Potlačila slzy tlačiace sa do jej očí. Pomaly sa posadila a poobzerala sa vôkol.
Všade behali rôzni miešanci a vlci a čarodejníci, aby ošetrili zranených, poskytli oporu tým, ktorí o prišli o známeho, uctili si mŕtvych. Zaletela pohľadom k miešankini, kvôli ktorej sa do tohto šialenstva zaplietla. Skláňala sa nad telom svojho samca, ktorý akoby len zázrakom prežil a cez slzy sa usmievala. Pevne mu zvierala prsty, keď mu naprávali rameno. Okolo preletel vlčí princ nesúc plnú náruč obväzov a misku s čírou tekutinou. Jeho samica ošetrovala svojho brata, ktorý mal zmrzačenú nohu. Jeho zranenia boli rovnako vážne ako Zackove. Ticho sa rozprával so sestrou, očkom sledujúc blonďavú špiónku v bezvedomí. Na druhej strane miestnosti ticho plakala posledná z Calinej svorky. Vlčica, ktorá pomáhala lovcom. Pomáhala Rose. Ronila slzy pre čarodejnicu s rovnakým darom, ako mal Matthew. Ošetrovateľka okolo nich behala a zastavovala masívne krvácanie.
Rose zavrtela hlavou a postavila sa. Vykĺzla von z toho chaosu a zahľadela sa na oblohu. Slnko začínalo pomaly zapadať za obzor. Vtáky čvirikali vo vetre akoby o boji nič netušili. Život šiel ďalej. Akoby sa ani nepozastavil nad takmer vypuknutou vojnou v Moanne. Rose potiahla nosom a utrela si chrbtom ruky zatúlanú slzu.
Ľutovala, že prekročila hranice. Ľutovala, že prijala Argentovu ponuku. Ľutovala, že nebola prezieravejšia. Ľutovala, že nedokázala ochrániť svojich priateľov. Ľutovala, že zabila nevinného. Zlyhala. Rose vedela, že zlyhala na plnej čiare. Nenávidela Moanne, čo jej spravila. Nenávidela seba, že to dovolila. Vedela, že nech by urobila hocičo, nijako by nedokázala nenapraviť, čo spáchala. Dokonca aj slová sú zbytočné. Avšak Rose ich predsa len mienila použiť. Len aby vedeli.
☾☾☾
Pomáhala som, kde sa len dalo. Držala som bojovníkov a pomáhala im s bolesťou, nosila krémy, pasty, elixíry, bylinky, obväzy... Bolel ma pohľad na zranených. Zúrila som na Killiana pre to, čo spravil, k čomu nás všetkých dohnal. Držala som Zacka za ruku, kým mu naprávali rameno na svoje miesto a ošetrovali hlboké rany. Trhalo mi srdce, keď sa z jeho hrdla vydral výkrik. Hruď sa mu prudko zdvíhala a klesala, viečka tisol k sebe. Zvieral mi prsty, pričom som mu stisk rovnakou silou opätovala.
„Si neskutočný idiot, vieš o tom? Provokovať Killiana," zavrčala som mu do ucha, keď mu liečiteľ obväzoval rany. Zack sykol od bolesti.
„Chcel ti ublížiť. Chcel ublížiť Kylovi. Angele. A mnohým ďalším. Nemohol som to dovoliť." Vycerila som zuby.
„Tak si sa rozhodol obetovať a,"
Vetu som nedokončila, pretože ma prerušil bozkom. Pobozkal ma, ako len vládal. Pohladila som ho po tvári a bozk mu opätovala. Zaskučal.
YOU ARE READING
Mesiac
FantasyUž celé generácie si ľudia rozprávajú príbehy o rôznych netvoroch a beštiách žijúcich v hlbokom lese. Ľudia svoje deti držia ďalej od toho miesta pretože, kto sa raz v lese stratí, viac mu nie je pomoci. Cala túži spoznávať zákutia lesa, no to ešte...
