Mesiac

8# labka-Nový život

Na ďalší deň sme mali ako prváci voľno. Ubytovňou sa hmýrili ónyxové uniformy. Upratovalo sa ako o život, hľadali sa členovia do svoriek. Zmocňovalo sa ma vzrušenie. Zbalili sme si veci a vyšli na chodbu. Predierali sme sa davom dievčat až sme sa dostali na hlavnú chodbu. Všade panoval ruch. Tí, čo sa nestretli pri dievčenských izbách, stretávajú sa práve tu. Rovnako tak aj my.

„Hej! Tu sme!" skríkla Angela a nadskočila. Mávala ako o dušu. Vybrali sme sa k nim. Vedľa nej bol len Aaron.

„Kde sú-?"

„Ešte neprišli. Aspoň Aaron ich ešte nevidel," pokrčila Angela plecami.

Aaron sa usmial. Je neskutočne vysoký a ostatných prevyšuje aspoň o pol hlavy. Hnedé kučeravé vlasy mu lietali okolo tváre. Na hanblivej tvári svietili pehy. Aaron je najlepší priateľ Dominica. Tichý a divoký vlk. Skvelá dvojica. Hoci, niekedy nechápem, ako pri môže Aaron pri Dominicovi a Zackovi vydržať.

„Už idú!" oznámil nám. Obzrela som sa, no nevidela som ich, až kým sa Zack nezjavil priamo pri nás. Jednou rukou objímal Kyla okolo pliec. Dominic za nimi prskal od zúrivosti.

„Čo sa stalo?"

„Tessalia," odpovedal mi Dominic. Jej meno vypľul ako na nadávku. Pri zmienke o tej potvore sa mi zježili vlasy na zátylku. Nedá Kylovi pokoj. Stále sa ho snaží presvedčiť, že by sa mal pridať k nim. Najhoršie na tom je, že jej kamoš Jeremy zdieľal s Kylom izbu. Snažil sa v ňom vyvolať výčitky svedomia a darilo sa mu, no zmeniť jeho rozhodnutie sa už nepodarilo.

„Kamoš, ber to pozitívne," štuchol do neho Zack a usmial sa. Kyle k nemu zdvihol machovo zelené oči.

„Už s Jeremym nemusíš zdieľať jeden záchod a navyše máš vo svorke najlepšieho vlka. Mňa, samozrejme."

„Chcel si povedať, že ja som najlepší vlk," ohradil sa Dominic.

„Prečo by som to nemohol byť ja?" podpichol ich Aaron.

„Ale upokojíme sa!" okríkla som ich so sladkým úsmevom.

„A čo ženské pohlavie?"

„Cala má pravdu. Vlčice sú nebezpečnejšie," žmurkla Gabriella.

„Ach, ste také zlaté, že oceňujete, že najlepšia vlčica som ja. Milujem vás, dievčatá!" utrela si imaginárnu slzu dojatia Angela. S Gabriellou sme sa začali ohrádzať, že to sme nepovedali. Chalani sa rozosmiali.

„Ďakujem," usmial sa Kyle.

Ozvalo sa hlasné zapískanie. Všetci sme ako na povel stíchli. Pred nás vystúpili traja profesori, naše alfy.

„Teraz vás čaká zaradenie do vlčieho života. Vlci si sami nájdu svoje miesto. V Jaskyni je niekoľko otvorov, ktoré slúžia ako spálne. Na každom poschodí, hlbšie do jaskyne sú cesty do kúpeľní. Miesta na svoje veci tam máte dostatočné. Môžu si nájsť vlastné alebo vybojovať si lepšie, bližšie pri ohni. Budete sa stretávať so staršími študentami. Spory si riešite sami, v Jaskyni nezasahujeme," rozprávala profesorka.

„Tak, poďte sa začleniť!" kývol Dexterous.

Kráčali sme pomiešaní, nie podľa našich profesorov, ale podľa novej rodiny, našej svorky. Prešli sme kamenným vchodom, ktorý spája Hlavnú budovu s Jaskyňou. Bola obrovská. Boli tu všetci študenti. No, aj keď tu boli všetci mladí vlci a vlčice, stále bola Jaskyňa dosť veľká pre raz taký počet. Zízali na nás zo svojich miest, ktoré si vybojovali alebo našli pred nami. Vatra bola uprostred a tu na prízemí bolo najteplejšie. No, zároveň sa na nás cerilo veľa tesákov. Toto miesto bolo najstráženejšie a najnebezpečnejšie. Na poschodia viedli zväčša nie prudko stúpajúce kopce. Z každého poschodia na ďalšie viedli tri hladké cesty. Kamenné schody sa nachádzali úplne na pravom boku. Poschodia boli rozľahlé. Mohla som vidieť otvory v nich buď kostrbato okrúhle, hranaté, úzke aj široké. Všimla som si, že prvé poschodie a prízemie, hoci bolo rozľahlé, neobsadilo ho mnoho svoriek. Avšak tí, čo ho obývali, mali viac miesta a len tak k sebe hocikoho nepustia. Ich územie bolo najväčšie. Zväčša tu spávali tretiaci. Druhé poschodie a tie vyššie boli osídlené hustejšie. Profesori nám kývli a nechali nás napospas osudu. Stáli sme však ako prikovaní. Starší študenti usúdili, že im neplánujeme prebrať územie a začali sa venovať svojej práci. Prvé tri hodiny mali vďaka nám voľné.