Mesiac

16# kapitola-Sila strachu

Na druhý deň po Festivale noci som išla z kože vyskočiť. Na to, že som bola vonku a bavila sa celú noc, som vstala priskoro. Ponaťahovala som sa a pozrela na priateľov. Všetci spali ako zarezaní. Mala som pocit, že sa potrebujem hýbať. Obliekla som sa a kráčala na raňajky. Tam ma nájdu. Prešla som cez vchod, ktorý oddeľoval hlavnú budovu od Jaskyne, keď ma zastavil hlas.

„Čo máš so Zackom?" Otočila som sa a zbadala nahnevanú Kivelu.

„Sme priatelia!" odvetila som nechápajúc jej hnev.

„Neklam! Chceš mi ho prebrať!" vybuchla Kivela. Šokovane som vyvalila oči. Zackova frajerka po mne zazerala, ruky zovreté do pästí. 

„Cala!" dobehol k nám Zack a vzápätí sa zamračil.

„Kivela?" nechápal.

„Prečo si včera v noci nebol so mnou?" opýtala sa ublížene. Zack zažmurkal.

„Bol som s priateľmi," odpovedal opatrne.

„Bol si s ňou!" ukázala na mňa Kivela prstom.

„No, áno. Však sme priatelia," nechápal Zack. Kivele sa roztriasla pera.

„Tak s ňou buď už stále! Mne je to jedno!" vyprskla a s plačom utekala preč. Zack na mňa zmätene pozrel.

„Čo-?"

„Práve sa s tebou rozišla," odvetila som. Otvoril a zatvoril ústa. Potom sa obzrel smerom, akým Kivela ušla. Poškrabkal sa na zátylku. To mu skutočne tak pomaly zapaľuje?

„Nechceš ísť za ňou?" s úsmevom som ho postrčila. Rýchlo zavrtel hlavou a pozrel na mňa.

„Neskôr. Bežal som za tebou," odvetil.

„Aha?" nechápala som. Spolu sme vykročili do jedálne.

„Ako sa cítiš?" opýtal sa ma.

„Fajn. Prečo?"

„Si si istá? Necítiš sa, neviem, čudne? Horúco?"

„Horúco?"

„Chcem tým povedať, že včera si bola horúca, teda tvoja pokožka. Také teplo v noci nebolo a ani od ohňa by ti nemohla tak vystúpiť teplota. Nevyzeralo to na horúčku, lebo si sa bavila a všetko bolo fajn, ale mal som pocit, že... no, jednoducho, netreba dať ten náramok dolu?"

„Aby som čosi podpálila? Ani náhodou!" rázne som vrtela hlavou.

„Počkaj! Ublížila som ti včera alebo?" 

„Nie, nie! Len, ako vravím, včera si horela a ani z tanca by si nemohla byť taká rozhorúčená."

Usmiala som sa  a Zacka uistila, že som v poriadku, hoci dnes som mala pocit, že z kože vyletím. Nie, že by mi bolo horúco alebo mala chuť niečo podpáliť. Jednoducho som nebola vo svojej koži. Možno je to tým vínom aj faktom, že včerajší večer som strávila najmä v Zackovom náručí a doteraz nemôžem z hlavy vymazať obraz jeho pomaľovanej tváre i tela. Jeho oči sa mi zdajú iskrivejšie a krajšie, akoby som si až po Festivale Noci uvedomila, že je až tak atraktívny. Spolu sme kráčali do jedálne, aby sme sa naraňajkovali. Zack Kivelu ani nespomenul. Až keď prišiel zvyšok našej svorky, vstal a utekal za ňou.

Ďalšie dni sa to nelepšilo. Nedokázala som obsedieť. V škole som sa mrvila na stoličkách, na hodinách útoku a obrany som išla zo seba dušu vypustiť. Dokonca aj keď som čítala svoje milované knihy, prechádzala som sa. Akoby mi krvou prúdil adrenalín alebo čo. Dominic si ma doberal, či ma Festival Noci tak premotivoval a stala sa zo mňa závisláčka po vlčích poznatkoch. Tým, čo som povedala pravdu, že som kríženec, na mňa pozerali akoby som bola časovaná bomba a neraz mi jeden, druhý alebo tretia dohovárali, aby som si ten náramok dala dole. Toho som sa však bála. Dokonca aj Dexterous si ma odchytil, no svoje správanie na jeho hodinách a na tréningu som odbila tým, že chcem byť najlepšia. Nepozdávalo sa mu to, no mlčal.