Mesiac

27# labka-Dcéra Krvavého tieňa

Po Dexterousovej smrti sa vo mne niečo zlomilo. Nedokážem to vysvetliť, ale akoby niečo vo mne zomrelo spolu s ním. Alfie Dexterous pre mňa spravil tak veľa. Ukryl môj element pred Argentom, naučil ma bojovať a objaviť v sebe skrytý talent, pomohol mi ujsť a nájsť Diega. A čo som pre Dexterousa urobila ja? Nič. Ale rada by som to zmenila. Nezaslúžil si zomrieť. A už vôbec nie takou brutálnou vraždou.

Na porade, ktorú zvolal Lance, aby sa rozhodlo čo ďalej, som zmenila stanovisko. A nebola som jediná. Lovci nám poslali beštiálny odkaz. Možno pracujú pre Argenta, ale bolo ich voľbou, že zmasakrovali Dexterousa. A zaplatia za to. Diego prišiel s desivým plánom, ale nebola som proti. Naopak, ako prvá som vyjadrila otcovi podporu. Tí ľudia vonku vôbec nie sú nevinní. Nie sú to ani lovci. Sú to obyčajní vrahovia. Netvory. 

„Je na čase, aby Krvavý tieň vstal z mŕtvych," divoko sa uškrnul Diego.

A práve teraz, vďaka tomu úškrnu, divokému pohľadu na tvári zdobenej krutosťou som v ňom videla povestný Krvavý tieň, o ktorom som počula a čítala. Pozabíjal toľko bytostí, nikdy neuväznený pridlho, prešibaný, neviditeľný, a predsa smrteľný. Pred týmto vrahom sa triasla celá Moanne. A tento vrah sa stal kráľom. Kráľom Makulu. Tento muž je môj otec. A ako jeho dcéra je mojou povinnosťou, aby bol na mňa hrdý. Som dcéra bojovníkov, je na čase bojovať mimo tréningovej miestnosti. 

Do podrobností sme prebrali plán, ktorý napokon vyvrcholí s Kylovým. Miešanci sa tešili, že sa niečo pohne. Tešila som sa s nimi. Už sme sa načakali dosť. Trénoval ma najlepší profesor a generál, potom si ma vzal pod krídla najznámejší sériový vrah. Som pripravená. Spolu so Zeou a Hekaté sme boli medzi prvými, čo sa hlásili. Diego na mňa pozrel, ja som mu pohľad tvrdohlavo opätovala. Tá jemná Cala zmizla. Po Dexterousovej smrti jej viac niet. Prižmúril oči, no napokon prikývol a ja som sa uškrnula. 

Nestarala som sa o Lovcov, nestarala som sa, že sú len pešiakmi v tejto hre. Bola to ich voľba. Urobili obrovskú chybu, keď zabili priateľa Krvavého tieňa a jeho dcéry.

***

Naťahovala som si kožené čierne rukavice, keď niekto zaklopal na dvere izby. Zakričala som, že je otvorené. Dnu vošli Zea a Hekaté. Boli oblečené v čiernej, no kapucne z plášťov a masky mali zložené. Uškrnuli sa na mňa. Tmavovlasá Hekaté si ku mne prisadla a začala mi zapletať vrkoč. Rada mi zapletá vlasy.

„Zaujímalo by ma, prečo to urobili. Je to morbídne," ozvala sa blonďavá Zea a prisadla si k nám.

„Lebo sú to netvory," zasyčala som.

„Kedysi chránili ľudí, pretože všetky bytosti si mysleli, že sú tie najmocnejšie a chceli viac. Boli špeciálne na to vycvičení a chápem, prečo to robili. Chránili svoj ľud, svoju rasu. Bývali to udatní hrdinovia. Čo sa s nimi stalo? Robia slávnym lovcom len hanbu," zamrmlala Hekaté. Odfrkla som si.

„Sú zaslepení mocou," pokrčila nosom Zea.

„Preto ich Argent tak ľahko zmanipuloval. Nebesá vedia, čo im natáral. Nenávidia nás, boja sa minulosti. Sú strašne hlúpi! Akoby sa spoločnosť vôbec nevyvíjala,"

„Vtedy šlo o niečo iné. Killian chcel moc, miešanci ňou prekypovali a zburcoval ich, že oni sú tí najlepší. Počula som, že aj on bol miešanec, ale či je to pravda, to netuším. Každopádne, veci sa z minulosti veľmi zmenili," prikývla Hekaté.

„Veci sa zmenili," súhlasila som.

„Poďme, nech im ani len nenapadne, že nás tu zabudnú," naznačila Zea úvodzovky a vyskočila z mojej postele. Hekaté dokončila vrkoč. Potľapkala ma po pleci. Zdvihla som sa. Podišla som k stolíku, odkiaľ som vzala dva meče a niekoľko dýk. Pre istotu som vzala aj jeden lovecký nôž, ktorý bol poistkou. Natiahla som si kapucňu aj masku. Vymenila som si pohľad s kamarátkami. Ideme bojovať!