Mesiac

12# labka-Nebezpečné tajomstvo

Čakali sme pred kabinetom nášho triedneho, zatiaľ, čo knihovníčka vošla dovnútra. Nič som nepočula, hoci som napínala uši. Buď mlčali alebo rozprávali tak ticho, že ich rozhovor nebolo možné začuť ani vlčím sluchom. Pozrela som na princa. Z pery mu tiekla krv, ale inak bol v poriadku. Keď ucítil môj pohľad, slabo sa usmial. V ten moment sa otvorili dvere a knihovníčka rozzúrene vypochodovala von, nám nevenovala ani pohľad. Vo dverách však stál aj Dexterous. Jeho oči sa blýskali. Kývol nám, aby sme vošli dnu. Sadli sme si oproti jeho stolu. Zavrel dvere a usadil sa oproti nám. Pod jeho pohľadom som sa prikrčila.

„Môžete mi vy dvaja, láskavo, vysvetliť, čo sa to tam stalo?! Za celý čas, čo tu učím, som knihovníčku takú rozzúrenú ešte nevidel!" vyprskol. Prikrčila som sa ešte viac.

„Tessalia napadla našu kamarátku," zamrmlal Kyle opatrne.

„A to vám dalo právo na ňu a toho chalana zaútočiť?!" štekol Dexterous.

„Cala chcela Angele pomôcť, pretože Tessalia sa po nej zase zahnala, no zachytil ju Jeremy a Clytie. Tak som sa po ňom vrhol, aby jej dal pokoj," ticho prehovoril zase Vlčí princ.

„To ti teda dáva, skutočne, dôvod, aby si mu rozbil nos, Kyle a aby Cala Tessaliu takmer zabila!" poznamenal Dexterous sarkasticky.

„Iba sme sa bránili!" vyhŕkla som.

„Tak po prvé, ešte pár centimetrov alebo zopár sekúnd a roztrhala by si jej krčnú tepnu, možno by si tým ani neskončila a totálne jej utrhla hlavu! Po druhé, nie ste v Jaskyni, ale vo verejných priestranstvách školy! A po tretie spory sa dajú riešiť aj inak ako útokom! To by si mal vedieť, Kyle! Ako chceš, u Lykaóna, raz prebrať vládu, keď nezvládneš riešiť osobné konflikty?!" 

Sklopili sme zrak. Videla som, ako v Kylovi stúpol hnev, no zahryzol si do jazyka. 

„Ubližovala Angele! Tessalia vyvolala konflikt. My s Kylom sme ju len bránili. Sme jedna svorka," pípla som. Bála som rozprávať, ale musel vedieť, že sme to neurobili bezdôvodne.

„Porozprávam sa s Diadorou!" odvetil Dexterous o niečo pokojnejšie. Unavene sa oprel o operadlo kresla.

„Nepoženiem to k Argentovi. No, vás dvoch trest neminie! Dva týždne, počínajúc od dnešného večera, budete upratovať Tréningovú miestnosť. Treba vyleštiť zbrane, vrátiť ich na miesto, pozametať, vyčistiť podlahu. Roboty je kopec," zavrčal a postavil sa. Vykročil z pracovne, my s vtiahnutými chvostami za ním. 

Dexterousa som takéto nahnevaného ešte nezažila. Desilo ma to. V tichosti sme ho nasledovali chodbami do Tréningovej miestnosti. Zastal pred jednými dverami a vytiahol vedrá, do ktorých napustil vodu, hodil do nich handry a čistiaci prostriedok. Strčil nám ich do rúk a odprevadil nás ešte do učebne. Bez jediného slova zatresol dvere. Osameli sme. Kyle si povzdychol a pustil sa do leštenia dýk, ktoré boli na stole porozhadzované. Opadol zo mňa šok a strach, ktoré sa zjavili po rozhovore s Dexterousom a nahradila ich zúrivosť.

„To nie je fér!" zavrčala som a sadla si oproti Kylovi.

„Sme vlci. Máme svorky. Dokonca sa ich tu učíme tvoriť! Svorka svojich členov chráni, nie? Mali sme sa len nečinne prizerať ako tá mrcha Angelu totálne zmláti do krvi alebo čo?"

„Mali sme to zastaviť diplomaticky," zamumlal Kyle.

„Jasné! Mali sme tú háveď zavolať na čaj a pokojne s nimi prediskutovať problém. Prečo nám toto len nenapadlo?" prehodila som sarkasticky.

„Nie, Cala. Mali sme radšej vyvolať hádku. Nie bitku." Zamračila som sa.

„Nie, urobili sme správne! Myslím si, že ani tá beštia nechcela Angelu zmasakrovať práve v knižnici, ale na seba na razili. A ona si povedala prečo nie? Potom by proste len odišla."