Skype L.S.

XXIX.

Už viac ako hodinu sa snažím dovolať Harrymu. Všade si ma zablokoval. Čo sa vlastne stalo? Tak ja vám to vysvetlím. Bol som normálne v škole tak ako každý deň, okrem víkendu a prázdnin. Odskočil som si na záchod, pretože mi nebolo dobre - ehm. Čo iné než prechľastaná noc. Každopádne. Dal som moje veci do rúk Liamovi a Zaynovi - túto vetu si zapamätajte. No. Šiel som teda na záchod a začal som vracať. Vygrcal som asi všetko čo som za tento rok zožral. Bol som tam asi pol hodinu, lebo ma potom prehnalo. Však ako inak. Tommo má proste šťastný deň. A akoby toho nebolo málo, hneď ako som vyšiel z hajzlov, som videl, ako sa tí dvaja dementi hrajú na mojom mobile a rehocú sa ako pripečené kurčatá. Vzal som im môj mobil a seriózne, naozaj smrteľne vážne som mal slzy v očiach. Tí kokoti písali Harrymu naozaj hnusné veci. A naviac sa mi vysmiali, že som teplý. Ale to mi bolo vlastne u riti. Ublížili Harrymu a to bolo horšie. Na moje šťastie viem, kde býva a to bola posledná možnosť po tom, čo mi to nebude zdvíhať už dve hodiny. Ale zatiaľ je to len hodina a pol. Pravdepodobne má len vypnuté zvuky. Volal som mu už  48-krát. Volám mu znovu. Ozýva sa pípanie a potom hlasová schránka. Harryho sladký hlas. 

,,Ahoj, práve nemôžem hovoriť. Po pípnutí zanechaj vzkaz. Píp." A na konci jeho sladký chichot. Ach tak mi chýba. 

,,Ahoj Harry. Chcel som len, že tie správy boli nedorozumenie. Nepísal som ich ja. Liam a Zayn mi vzali mobil a napísali ich. Mám ťa rád. Zavolaj." Poslal som mu to a sadol som si na posteľ. Flustrovane som si prešiel cez vlasy. Zahľadel som sa kamsi do rohu mojej izby. Bol tam tak osamelý a prázdny roh až som mal sto chutí si tam sadnúť a prosto plakať nad svojim posratým životom. Môj život má veľký svietiaci nadpis Bullshit a každým dňom sa len zväčšuje a viac svieti až nakoniec vybuchne. A to vtedy kedy nastane môj čas odísť. Chápeme sa že hej. 

Mojou izbou sa ozvalo zvonenie môjho mobilu. Rýchlo som zdvihol ruku, v ktorej som ho mal a pozrel som na display. Srdce mi šlo vyskočiť z hrude a chcelo skočiť do náruče dotyčnému, čo mi práve volal. Nebol som schopný nič robiť, bol som prekvapený. Nemyslel som si, že mi zavolá. No keď moja hlava povedala, že pridlho čakám, prosto som to zdvihol a mobil som si priložil k uchu. ,,Ahoj..." Ozval sa mne najsladší hlások na svete a ja som spokojne vydýchol tiché ahoj. 

R. 🌹