Naši noví susedia (Eddsworld)

kapitola 4

-tvoj pohľad-

Som mŕtva? Ak áno, prečo cítim bolesť hlavy!? Prešla som si rukou po tvári aby som cítila obvezi cez čelo. Pomaly som otvorila oči aby som videla sivý strop. Rýchlo som si sadla čo nebol dobrý nápad lebo sa mi hneď zakrútila hlava. Chvíľu som tam sedela pozerajúc sa na podlahu. Po chvíli som sa rozhodla vstať.
Bola som v kovovej izbe bez žiadneho nábytku. Bola som sama. Všetko bolo sivé, cítila som sa smutná. Videla som dvere tak som k nim prišla. Skúsila som ich otvoriť ale jasne že museli byť zamknuté. Vzdychla som si. Prešla som k rohu miestnosti a sadla si tam obímajuc si kolená. Kde som? Kde sú všetci? Mám toľko otázok ale hlavná je kto je za tým? Pozrela som sa na jednu z kovových stien. Videla som svoj odraz, moje (d/v) (f/v) boli strapaté. Čo ma najviac viľakalo boli moje oči ktoré na pár minút boli (o/f). Keď sa vrátili do (f/o) farby vzdychla som si. Bola som však zmätená, prečo moje oči zmenili farbu. Nikdy sa mi to ešte nestalo ale pár krát som videla že Snowine oči sa zmenili na svetlo modré z ich normálnej tmavo hnedej farby. Stalo sa to keď mala veľký strach. Ale nikdy nepovedala prečo.

Niekto otvoril dvere. Zdvihla som hlavu aby som videla Fire v dákej uniforme. ,, Fire! Si v poriadku? Kde sú ostatný?" povedala som nadšene. Chystala som sa jej spýtať viac otázok dokým som nevidela jej oči. Nemala už na sebe pásku cez oko. To oko čo skrývala malo pod sebou tri modré jazvy a tam kde malo byť biele bolo čierne. Ale to nebolo to čo ma zarazilo. Jej predtým zelené oči boli teraz sivé a chladné. ,, Červený vodca chce s tebou hovoriť." povedala chladne akoby ma vôbec nepoznala. Začala som ju nasledovať. Na chodbe bolo viac dverí. ,, Fire. Čo sa ti stalo." spýtala som sa zo strachom v hlase ale nedostalo sa mi odpovedi. Nakoniec zastavila pred dverami ktoré boli drevené. Zaklopala, bolo z nich počuť tiché zavolanie slova ďalej. Otvorila dvere pozrela sa na mňa. Nemohla som sa prestať pozerať na jej chladné oči. Nakoniec som vošla do vnútra dvere boli rovno za mnou zabudnuté. V miestnosti bol stôl za ktorým stál ten istý muž ktorého som tam videla s tými vojakmi. Iba teraz som si všimla že časť jeho tváre je zjazvená a popalená mal aj pásku cez oko. Bol dosť dlho ticho. Mala som z neho strach. ,, Takže ty musíš byť (T/m). Rád ťa konečne spoznávam." povedal s úsmevom ale cítila som že je to falošný úsmev. Iba som prikývla hlavou. Začala som sa pozerať iba na zem. ,, Keď s tebou hovorím pozeraj sa na mňa!" zakričal nahnevane. Hneď som zdvihla hlavu aby znovu nezvýšil hlas. ,, Dobre. Mám pre teba návrh." povedal s diabolským úškrnom.
,, Aký?" povedala hneď ľutujúc že som sa spýtala. ,, Chcem aby si sa pridala do mojej armády." povedal akoby to bola normálna vec. Chvíľu som zostala ticho. Čo mám robiť, neviem ani kde sú všetci a čo je s Fire. Ak poviem áno možno sa mi stane to isté čo Fire ale ak poviem nie buď má zabije alebo nájdem ostatných. Nemám čo stratiť. ,, Nie." snažila som sa to povedať bez strachu ale nepodarilo sa mi to. Jeho úsmev zmizol nahradil ho nahnevaná tvár.
,, Fire!" zakričal s hnevom. Po chvíli sa dvere sa za mnou otvorili a Fire vošla do vnútra stála hneď vedľa mňa. Pozrela som sa na ňu a niečo som videla na zadnej časti jej krku niečo kovové. ,, Fire odnes ju k ďalším sklamaním." povedal znechutene.

Fire ma začala eskortovať naspäť. Prešli sme okolo dverí ktoré myslím že viedli do mojej celi. Začal ma napĺňať strach. Fire stále kráčala za mnou tichá ako myš. ,, Fire. Mám strach." povedala som s trasúcim sa hlasom. Bohužiaľ mi neodpovedala. Prišli sme ku veľkým kovovým dverám. Fire ich otvorila a potom ma tam strčila. Narazila som hlavou do kovovej podlahy. Čo spôsobilo že sa mi zatmelo pred očami. Počula som dáke hlasi volajúce moje meno. Potom nič len ticho.

Čo poviete dúfam že sa páči. Paaaa🐺✋