Naši noví susedia (Eddsworld)

kapitola 10

-tvoj pohľad-

Otvorila som oči aby som zistila že ležím na svojej matraci v mojej izbe. Najprv som bola zmätená dokým sa mi nevibavili všetky spomienky z toho čo sa stalo. Počkať, ja. som. sa. premenila na (o/z)! To je super. Počkať ako som to spravila. Hneď som sa postavila na matrac. Dobre musím naň myslieť a tak sa možno premením. Zatvorila som oči a začala som myslieť na moje obľúbené zviera. Na to aké je veľké a sfarbené. Nič sa však nestane a keď sa viac sústredím z ničoho nič sa otvorili dvere do mojej izby čo ma viľakalo. Takže som spadla z matrace na zem. Počula som veľmi známi smiech. Otočila som hlavu smerom ku dverám aby som v nich videla stát Snowi. Jej zlomená ruka bola objazaná. ,, Čo si sa snažila spraviť?" spýtala sa pobavená nad mojím pádom. ,, Nič." povedala som po tichu. Snowi si povzdychla a oprela sa o rám dverí. ,, Ako sa cítiš?" spýtala sa. ,, Nemala by som sa to, ja spýtať teba." povedala som stávajúc na nohy. ,, Kto povedal že sa to nemôžeš spýtať teraz." povedala Snowi s nadvihnutím obočím. ,, Tak ako sa cítiš. " povedala som s úsmevom.
,, Dobre,  a ty?" spýtala sa s hrejivým úsmevom. ,, V poho." povedala som snažiac sa znieť kúlovo. Snowi sa iba zasmiala na môj pokus. ,, Nie si hladná." chystala som sa odpovedať ale prerušil ma môj škvŕkajúci žalúdok. Snowi iba kývla hlavou nažnacujúc aby som ju nasledovala. Nasledovala som ju do obívačky. Na gauči sedela Fire.  Snowi  vošla do kuchyne a ja som vošla hneď po nej.  Pri stole sedeli George a Jackobe a mali na sebe normálne oblečenie. Sadla som si k stolu. ,, Zdá sa že spiaca rúženka je už hore." povedal George  uštipačne.  Iba som naňho zazrela.  Sadla somsi na priti Jackoba ktorý čítal noviny. Po pár minútach mi Snowi  položila tanier cereálií pred nos.

Po jedle som sa chystala  odísť z kuchyne  keď som skoro narazila do Fire. ,,  Prepáč." povedala  som. 
,, Keď že sme tu všetci tak myslím že je čas vám niečo povedať." povedal Jackobe  stávajúc zo stoličky. ,, Myslím  že ja a môj brat budeme musieť už  odísť." povedal  George. ,, A máte kam ísť?  Lebo ak nie môžete tu zostať na dalšie dni." povedala  Snowi zatial čo Fire len prikývla. ,, Nemusíte sa o nás báť.  Budeme  v poriadku." povedal  Jackobe s úsmevom.  Vau,  nemôžem uveriť že George  a Jackobe  odídu.  Počkať ako dlho som spala!? Musím sa potom spítať Snowi, ako dlho som spala. ,, Ideme si zbaliť veci." povedal  George

-o pár minút neskôr-

Stáli sme vonku,  aby sme sa rozlúčili s Jackobom a Georgom. Prišli dokonca aj chalani.  George a Jackobe  višli von z domu s kuframi.  V pravú chvílu prišiel aj taxík.  Všetci sme sa s nimi rozlúčili.  Nastúpili do taxíku a cez sklo sme ešte mohli vidieť ako nám mávajú na rozlúčku. Nakoniec auto začalo odchádzať všetci  sme ešte  zamávali na rozlúčku.  Nakoniec  sa nám stratili z dohladu. Kto vie možno ich niekedy znovu stretneme.  A keď ich znovu uvidíme tak zažijeme dalšie dobrodrúžstva.

Zbitok dňa som sa rozprávala zo všetkými.  Nakonci dňa som si lahla na svoju matrac a išla len spať. Dúfam že  všeto bude už len normálne ale kto vie možno nás čakajú dalšie  dobrodrúžstva.

Dúfam že sa vám páčila táto kapitola.  Tak páčko ✋🐺.