Naši noví susedia (Eddsworld)

Kapitola 19

-tvoj pohlad-

Postavila som sa z lavičky a len tak som sa obzerala okolo. Som v parku. Už prešli dva dni od toho čo som zistila čo je moja schopnost tak som ju stále používala. Bolo zaujímavé ako každí má inú farbu auri a inú náladu.
Prešiel deň od toho čo povedala nám Fire o svojej mynulosti. Konečne je všetko pokojné a bezpečné. Chvílu som len tak kráčala keď niečo okolo mňa prebehlo a bolo rýchle a to tak rýchle že som nevidela čo to bolo.
Po obzerala som sa okolo prekvapene.

Potom ma niečo buchlo do hlavi. Bolo to mokré a studené pozrela som sa na zem aby som videla už zničenú snehovú gulu. ,, Čo ti tak dlho trvá. Tak poď už!" zvolala na mňa Fire. A Snowi vedla nej stála. Bola jeseň takže viem že Snowi použila svoje schopnosti na tú snehovú gulu. Hneď som k nim pribehla zabúdajúc na tú rýchlu vec. Sme na ceste k herni konečne ju opravili po dákej nehode. Pozerala som sa na zem zatial čo Snowi a Fire sa rozprávali. Fire Storm bol unavení a bolela ho hlava tak zostal doma. Zdvihla som hlavu aby som videla chalana vo sivej mikyne do mňa naraziť s celou silov. V šoku som sedela na zemi nevediac čo sa stalo. ,, Hej! Dávaj pozor na cestu." zakričala naň ho Fire. Snowi prišla ku mne a pomohla mi sa postaviť. Vau tak to bolo divné.

Orišli sme k herni. Konečne sme tu. Hneď som vbehla do vnútra, miesto bolo plné herních automatov. Po obzerala som sa okolo aby som videla Toma hrať dáku strielačku. ,, Hej Tom, čo hráš?" spítala som sa, čo spôsobilo že prehral. ,, Prepáč." povedala som. Prepichol ma svojím pohladom. 
,, To je v poriadku." povedal trošku nahnevane. Dal dalšie peniaze a začal hrať od znova. Išla som dalej a našla som na stene velké zrkadlá a kto tam bol, Matt. Ako vždy sa pozerá na svoj odraz v zrkadle. Po chvíli som zbadala Edda kupujúc si kofolu z automatu. Snowi a Fire mali súboj v jednej hre pre dvoch a celkom to bolo na rovnako.

Prišla som k jednému hernému automatu ktorý vipadal na dáku dobrodružnú hru. Zaplatila som a začala som hrať. Celá hra mala skvelú grafiku a bolo to o tom že sme dáky cestovatelia. Hladáme poklad a na ceste stretávame samé nebezpečenstvá ale aj spoznávamé nové tváre. Začalo sa mi to páčiť keď obrazovka na automate začala blikať. Odstúpila som a z ničoho nič ma to vtiahlo do vnútra.

-o pár minút neskôr-

Otvorila som oči aby som videla nad sebou krásne svetlo modré nebo. Počkať nebola som vo herni. Hneď som si sadla aby som videla že som v lese a že sedím na prašnej ceste. Hneď som sa postavila a po obzerala sa po okolí bola som vážne v lese lebo to tak vonalo a boli počuť aj vtáčiky. Ale stále niečo mi hovotilo že nič z tochto nie je skutočné. Pozrela som sa na seba aby som videla že mám dáku vestu cez moje tričko a za opaskom som mala meč.

Spravila som krok v pred aby som bola hneď zastavená dákim zemetrasením. Vitasila som svoj meč čakajúc na to čo ma čaká. Po chvíli sa zo zemi vinoril dáky troll!? Počkať... ja som v tej hre!? To si prajem veľa keď chcem aspoň jeden deň bez toho aby sa stalo niečo divné!? Neviem ako ale dosť visoko som viskočila a s rukovetou meča som toho trola udrela plnou silov do hlavi. Spadol na zem a zmenil sa na prach. Vau, tak to som nečakala. Bez váhania som začala kráčať dalej. Zdá sa že to bude další deň plní dobrodrúžstiev.

Dúfam že sa vám to páčilo a tá nabítka s tým že sa môžte pítať charakterov ešte stále platí. Paaaaa ✋🐺.