Naši noví susedia (Eddsworld)

Kapitola 21

-tvoj pohlad-

Takže sme išli zistiť čo mal znamenať ten výbuch a teraz stojím pred obrovským čiernim hradom. Čo prekvapilo mňa, Edda a Matta ale Toma to neprekvapilo čo bolo normálne. Ale Frenc a Frederik vipadali akoby to už dakedy videli čo je divné. Myslím že si mám dať na nich pozor aspoň dokým nebudem mať istotu že sa im dá veriť. Počkat kde je Snowi a Fire nemali by sa už dávno ukázať? Možno ich nájdeme v tom hrade. A kto vie možno tam bude posledný boss čo by znamenalo že by sme sa konečne dostali von z tochto herného automatu.

Začala som kričať k tomu hradu keď ma ruka zastavila, pozrela som sa za seba aby som videla Toma držiac moju ruku. ,, Mohla by si povedať dáky plán predtým než sa vrhneš do nebezpečia." povedal. Tak to som nedomislela. ,, Mo vojdeme dnu a budeme sa snažiť nájsť východ z tejto hry." povedala som. Dobre není to ten najlepší plán ale je to aspoň niečo. Všetci len prikývli hlavami. Vzdychla som si a začali sme ísť k hradu.

Bola som prvá ktorá vošla do vnútra potom išiel Tom s Eddom a Mattom. A ako posledný išla Frenc s Frederikom. Pozrela ssom sa za seba aby som ich videla stále stáť pri dverách. ,, Poďte. Musíme čo najskôr nájsť cestu von." povedala som. ,, No, nikdy ste nás velmi nepoznali." povedala Frenc kým Frederik potiahol za jednu z pochodní na stene. Podla ha sa podnami odsunula a mi sme začali padať do temnoti. No tak to nie je ten najlepší začiatok.

-o pár minút neskôr-

̷,̷̷,̷̷ ̷̷n̷̷i̷̷k̷̷d̷̷y̷̷ ̷̷n̷̷e̷̷u̷̷t̷̷e̷̷č̷̷i̷̷e̷̷t̷̷e̷̷.̷̷"̷ počula som niekoho povedať. Bolo to ťažké ale nakoniec som vedela čo povedal. Všetko ma bolelo z toho pádu. Pomaly som si sadla. No tak to nedopadlo tak ako som si to predstavovala. Všade bola tma a ticho. ,, Je tu nielto?" spítala som sa do temnoti.  Žiadna odpoveď. Pokúsila som sa premeniť na svoju zvieracú formu ale z dákeho dôvodu to nefungovalo. Pomaly som sa postavila a s rukami pred sebou som sa snažila nájsť niečo čokolvek. Ale namiesto toho som sa potkla.

,, Au?!" zakričala som pri narazení do zemi. Z ničoho nič sa do miestnosti dostalo svetlo ktoré vichádzalo z dverí. ̷,̷̷,̷̷ ̷̷u̷̷ž̷̷ ̷̷s̷̷i̷̷ ̷̷s̷̷a̷̷ ̷̷z̷̷o̷̷b̷̷u̷̷d̷̷i̷̷l̷̷a̷̷?̷̷ ̷̷ ̷̷i̷̷d̷̷e̷̷š̷̷ ̷̷s̷̷o̷̷ ̷̷m̷̷n̷̷o̷̷u̷̷.̷̷"̷ povedala tá vec ktorá stála vo dverách. Bolo velké a bolo to ako čierna hmla a vipadalo to tak že jeho oči a ústa boli vitvorené z bieleho svetla.  Nestihla som ani zareagovať a tá vec ma popadla a začala  ma po zemi tahať von z miestnosti. ,, Viem chodiť aj sama!" zakričala som na tú vec. ̷,̷̷,̷̷ ̷̷b̷̷u̷̷ď̷̷ ̷̷t̷̷i̷̷c̷̷h̷̷o̷̷!̷̷"̷ zakričalo to na mňa. Iba teraz som uvedomila že keď hovorí tak to znie akoby hovorilo viac ludí naraz čo je trošku strašidelné.
Ppo cvíli ťahania ma hodil do dákej kovovej klietky. Potom čo to zvralo dvierka klietky tak to dáko zdvihlo tú klietku do vzduchu a nechal ma tam len tak visieť.

Obzrela som sa okolo aby som videla dalšie klietky ale boli prázdne. Som tu sama?  Že by chytili iba mňa a ostatních nechali ísť alebo utiekli bezo mňa, nie určite ich veznia niekde inde. Len dúfam že ma tu nájdu.

-o hodinu neskôr-

Bolo počuť dáky hluk za dverami. Že by ma našli. Pred pol hodinou sem prišli Frenc a Frederik z dákeho blbého dôvodu. Dveré sa roztvorili dokorán. Hneď som sa na ne pozrela aby som videla všetkých. Snowi, Fire, Edda, Matta a Toma. ,, Rada vás vidím." povedala som. Snowi mi iba dala palce na hor zatial čo Fire prepichla pohladom Frenc a Frederika. Fire sa pozrela na Snowi a kývla na nu a Snowi kývla naspäť.
Fire s chalanmi zaútočila na nich zatial čo Snowi viletela na hor.

Priletela k mojej klietke. ,, Dostanem ťa von." povedala Snowi. ,, Dobre ale pohni si." povedala som. Snowi hneď začala pracovať na zámku zatial čo sa dole dial boj. ,, Hej Edd potrebujem tvoj meč ak ti to nevadí." zakričala Snowi. Po chvíli Edd jej hodil meč. Netrvalo to ani minútu a Snowi rozbila zámok na klietke a otvorila dvere. Pomohla mi s dostať na zem kde Frenc a Frederik boli bezvedomí na zemi. ,, Podme stadialto hed." povedala Fire.

-o pol hodinu neskôr-

Vošli sme do velkej miestnosti. Je tu velký portál. Všetci sme doňho skočili naraz.

Otvorila som oči aby som videla že ležím na podlahe v herni a ostantí boli už hore tiež. Odišli sme z herni hneď domov. Som dosť unavená tak hneď si idem lahnúť do izby na mojú matrac. Len nech sa nič zajtra už nestane.

✧♬•*¨*•.｡✧♬•*¨*•.｡✧♬•*¨*•.｡
Hej. Dúfam že sa vám táto kapitola páčila. Paaaa ✋🐺.