Naši noví susedia (Eddsworld)

kapitola 7

-pohľad Snowi-

(je to tu konečne budete vidieť mysel niekoho iného ale len cez túto kapitolu.)

Prešlo už pár minút a (T/m) sa stále nevrátila. Vzdychla som si. Tom bol ticho ale neviem prečo. Postavila som sa dávajúc pozor na svoju zlomenú ruku. Prišla som k Tomovi. ,, Si v poriadku?" spýtala som sa ho s priateľským tónom v hlase. Tom sa však ani ku mne neotočil. Potom som si spomenula na to čo mi povedal Edd o tej hádke medzi Tomom a (T/m).
,, Tom. Viem že si sa pohádal s (T/m) ale nemôžeš zostať ticho navždy." povedala som to čo najviac priateľsky ako som len vedela. Tom sa konečne na mňa pozrel. Vzdychol si. ,, Povedal ti Edd aj o tom že som sa premenil na monštrum?" povedal mrzuto. ,, Áno povedal. A aby si vedel je normálne stratiť kontrolu a vermi viem aké to je." povedala som ale po chvíli som si uvedomila svoju chybu. Mala som chuť si dať facku. ,, To som si všimol keď máš krídla. Vieš že ich nemusíš ukazovať aby som sa cítil lepšie." povedal znudene. ,, Emm. Ja som sa s krídlami narodila." povedala som nesmelo. Pozrel sa na mňa v šoku. Nechcela som aby sa mňa ešte niečo spýtal tak som začala kráčať ku dverám. Začala som sa sústrediť na dvere. No ale nič sa nestalo. Sklamaná nad svojím neúspechom buchla do dverí so svojou zdravou rukou. A na moje prekvapenie dvere sa trošku otvorili. Stála som tam v šoku ale po chvíli som sa usmiala. Zdá sa že Tom sa mýlil.

,, Hej chalani! Toto musíte vidieť." povedala som s radosťou v hlase. Vipadali zmätený kým pomaly ku mne išli. Keď zbadali že dvere sú pootvorené, tak tam stáli v nemom úžase. ,, Ako je to možné." spýtali sa Edd a Tom naraz. Potom sa na seba pozreli prekvapene. Mala som chuť sa zasmiať na ich reakciu. ,, No, myslím že Fire nám tak trošku napomohla k úniku." povedala som s veľkým úsmevom na tvári. ,, Jeeej. Konečne opustíme toto miesto ktoré je nevhodné pre moju tvár!" Matt zvolal s radosťou zatiaľ čo ja, Edd a Tom sme sa buchli po čele. ,, Ale najprv potrebujeme plán." povedal Edd, Tom prikývol. Boli sme všetci ticho dokým má niečo napadlo. ,, Čo tak vypnúť poistky. Keď ma viedli ku červenému veliteľovi tak som ich videla." povedala som hrdo. ,, To by bol dobrý nápad keby sme sa k nim vedeli dostať bez povšimnutia." povedal Tom sklamane. Nadvihla som obočie. ,, To nechajte na mňa. Vy by ste tu čakali dokým by svetlá nesvietili, v tedy viete že poistky sú vipnuté." povedala som s úsmevom. ,, Ale veď máš zlomenú ruku nemôžem ťa nechať len tak riskovať svoj život." povedal Edd so starosťou v hlase. Vzdychla som si vediac že Edd ma len tak nepustí. Zdá sa že musím to spraviť. Vyčistila som si myseľ spravila hlboký nádych. Zavrela som si oči. Cítila som ako sa moje telo pomaly mení. Po chvíli som počula slová ako vaauu a tak podobne. Čo znamená že to fungovalo. Otvorila som oči aby som videla že všetci traja boli oveľa väčší než ja.
,, Ako to že." Edd sa pozeral neveriacky na mňa v mojej vlčej forme. Tom však nevipadal prekvapený. A Matt sa iba na mňa pozeral s úžasom po celej tvári. Po chvíli som sa zmenila späť lebo neviem rozprávať keď vipadám ako vlk. ,, Snowi musím ti niečo povedať. Je to o tej hádke čo som mal s (T/m)." povedal Tom. Čo tým myslí. ,, Hovor ďalej." povedal som zvedavá. ,, Možno sa mi to zdalo ale myslím si jej farba očí sa nachvíľu zmenila na (o/f)." povedal neisto. Zostala som ticho. Mohlo to byť nie to nie je možné.
,, Vďaka za informáciu Tom." povedala som trošku zmätene.

-o pár minút neskôr-

Vyšla som pomaly z celi. Poobzerala som sa okolo či nie sú tu dáky vojaci našťastie tam nikto nebol. Po chvíli som sa premenila na vlka. Dúfam že sa mi to podarí. Hlavne potichu.

Tak je to tu ďalšia kapitola. Dúfam že sa páčila. Paaaaaaa 👋🐺.