Beauty And The Beast

24

"Lucas dosť, desíš ma," naozaj som z neho začínala mať strach. "To ťa predsa desí aj môj brat a aj tak nakoniec dostal to, čo chcel. Prečo to nemôžem dostať aj ja?",jeho tvár aj v slabom svetle horela hnevom a päste stále opieral o kuchynakú linku. Jeho telo bolo neustále nalepené na tom mojom. "Tvojho brata nenávidím a nenávidín ho o to väčšmi, že si dohoľuje brať to, čo mu nepatrí," pripravovala som sa na spŕšku ďalšieho kriku. Pritisol sa čo najviac na mňa, jeho dych ma štehlil na tvári. Kam zmizol ten Lucas, s ktorým som pozerávala filmy? Naklonil sa ešte bližšie, toto sa mi nepáči. Cítila som jeho teplý dych na krku, pripravovala som sa na tie najhoršie možné scenáre. "Victória nechcem tak veľa, chcem len to, čo mal môj brat," jeho šepkanie mi navodilo zimomriavky. "Nič nemal, nič Lucas," tvrdo ma chytil za sánku. Srdce sa mi rozbúchalo ako o preteky, pomóc! Tak veľmi som chcela, aby tu bol niekto, kto by ma teraz vymanil z Lucasovho zovretia. "Srdiečko, mne povedal niečo iné," celou váhou svojho tela ma pritlačil o kuchynskú linku. Do očí sa mi drali slzy, no darilo sa mi ich zadržať. Jeho ruka mi stále zovierala sánku, zatiaľ čo tá druhá lemovala líniu mojich bokov. "Lucas prosím ťa prestaň," už som neudržla slzy a pomaly mi stekali po lícach. "Ale Victória, ideš mi hrať na city? Naozaj si myslíš, že ma obmäkčíš? Tak to si teda na omyle zlatíčko," úškrn na jeho tváry mi zovrel žalúdok, takto to nepôjde. Ukazovákom som mu prešla po ramene až k zápästiu, musím sa s ním pohrať. Výraz v jeho tvári bol zmätený,"och Lucas, trvalo ti to dlho," uškrnula som sa. Spýtavo na mňa pozrel, zaberá to. "Musíš mi však dať trošku času, nech máme z toho obaja len to najlepšie. Podvihla som mu tričko a nechtami prešla po jeho bruchu. Zachvel sa, "Victória." Šlo ho rozdrapiť a to bol ten moment, ktorý som potrebovala. "Daj mi minútku," cvakla som zubami. Jeho zovretie povolilo, konečne som mohla konať. Zvodne som vyšla z kuchyne a pomaly prešla po schodoch do izby. Zamkla som za sebou dvete, do čerta! Skĺzla som sa na zem, do čerta, do čerta, do čerta! Rýchlo som schmatla telefón, Summer zdvihni to! Už keď som strácala nádej, konečne to zdvihla. "Vick, koľko je pre Boha hodí," dnes zjavne párty vymenila za spánok. "Summer," rozvzlykala som sa," musíš ku mne ihneď prísť." "Victória čo sa deje?",v momente sa prebrala. "Lucas sa zbláznil, bojím sa, že mi ublíži," teraz som už plakala. "Dobre,hneď som tam," zložila. "Victória!",Lucas kráčal hore po schodoch. "Nebuď nedočkavý," musím ho ešte chvíľu držať v napätí. "Victócia," bolo počuť, ako ho ovládajú pudy. Zhlboka som sa nadýchla, rozpustila si vlasy a vyzliekla sveter, pod ktorým som mala len tielko. Nejak ho ešte musím zdržať. "Vick, prosím... už to nevydržím," ešte chvíľu a z toľkých hormónov bude priasť ako mačka. "Neviem si to užiť, keď ma do toho niekto tlačí Lucas," skúsil kľučku. Do pekla! "Prečo si sa zamkla?", začínal za vracať k zmyslom. "Ešte nie som hotová, počkaj,"otvorila som dvere do skrine, "neviem čo si mám obliecť zlatko." Po špičkách som podišla k oknu, nemám iného východiska. Opatrne som ho otvorila, je to dosť vysoko. Whiteová zbláznila si sa, chceš sa zabiť? Potlačila som hlas môjho podvedomia a pomaly začala zliezať dolu po stojane na ruže.

Ruža sem, ruža tam... Victória kde ťa mám? 🙄 WM