Beauty And The Beast

50

Po celej izbe som mala rozhádzané oblečenie, Summer bola nedostupná a ja som fakt nevedela, čo si obliecť. Zachary tu je za hodinu, čo budem robiť? Úplne zúfala som sa posadila na posteľ. Nikdy som takýto problém nemala, no to som nemala ani dôvod mať ho. "Nevieš čo si máš obliecť?", mama stála so šálkou kávy vo dverách. Zhrozene si prezerala moju izbu, ktorá vyzerala ako po výbuchu. Bez zbytočných slov som len chabo pokrčila ramenami. Vošla dnu, odložila si šálku na nočný stolík a začala sa rozhliadať okolo.

Prešla celú izbu bez jediného slova. Väčšinu vecí zdvihla, aby ich aspoň ako tak upratala. Kopu môjho oblečenia uložila na posteľ vedľa mňa a zamierila k skrini. V tom momente som vedela presne, ktorý kúsok hľadala. Zo skrine vybrala kvetinkové šaty, bol to posledný darček od ocka. Boli naozaj krásne, no nemala som ich na sebe ani raz. "Je správni čas predviesť sa v nich Victorka", slzy sa mi nahrnuli do očí. Mama mi tak nikdy nevravela, to bolo ockove. Vždy keď bol na mňa hrdí alebo bol šťastný, povedal mi tak. Mama si sadla vedľa mňa, dala mi malý bozk na čelo a objala ma okolo ramien. "Mrzí ma, že ma v nich nevidel", so slzami v očiach som na ňu pozrela. "Vidí ťa a určite je na teba veľmi hrdí srdiečko, minimálne tak veľmi ako ja", povzbudivo sa na mňa usmiala. Silno som ju objala. Viem, že jej ocko chýba viac ako mne, no snaží sa to skrývať. "No dobre, bež sa obliecť ", mama mi podala šaty, vzala si kávu a odišla z izby.

Po prvýkrát som sa odhodlala obliecť si šaty od ocka, bol to zvláštny pocit. Radosť sa miešala so sklamaním, že ma v nich už nikdy neuvidí. Dlhú chvíľu som stála pred zrkadlom prezerajúc si svoj odraz. Ocko vždy vedel, čo vybrať, mal to v oku. Mame tiež vždy vybral k sviatku alebo výročiu nejaký krásny kúsok či už šlo o šperk alebo šaty. Končekmi prstov som neisto hladila sukňu, ako keby sa pri mojom dotyku mala rozplinúť.

Strhla som sa na hlasné klopanie, ktoré sa ozvalo celým našim malým domčekom. Nervózne som vyšla z izby smerujúc ku schodom. Mama zatiaľ otvorila dvere :" Dobrý deň."
"Dobrý deň pani Whiteová", Zachary znel tiež akosi nervózne. "Victória tu hneď bude, poď ďalej", dvere sa zatvorili. Zhlboka som sa nadýchla a pomaly vykločila dolu schodmi. Dávala som si pozor, aby sa mi nezamotali nohy, bol by to riadny trapas. Zachary si o seba nervózne trel dlane. Vyzeral božsky, čierne nohavice a biela košeľa obopínajúca jeho vypracované telo.

A teraz zazvoní budík, či nie? 🤔 WM