Beauty And The Beast

65

Jemný cigaretový závan, výrazná mužná vôňa a teplá bezpečná náruč. Konečne som po celom dni bola s ním, s mojim zvieraťom. Nechcela som ho pustiť, raz som ho od seba už odohnala a druhýkrát takú chybu už nespravím. Nesmiem a nemôžem ju spraviť! "Ako si sa mala kráska? ", udhrnul mi vlasy z tváre. Tie jeho oči, milujem ich. Tie iskry, šťastie a kúsok dieťaťa ktoré sú v nich ma vždy dostanú. "To je úplne jedno, teraz mi je najlepšie, som šťastná Zachary", pomaly sme sa vydali k jeho autu. "Tak to som rada, zaslúžiš si byť šťastná", otvoril mi dvere na strane spujazdca. Chvíľu som čakala, kým nasade a naštartuje.

"Nie, to aj som rada. Som rada, že ťa mám, že si so mnou a bol si tu vždy aj keď som si to vôbec nezaslúžila. Ukázal si mi aké to je byť šťastná, ľúbiť a milovať, naučil si ma užívať si život Zachary Thompson. Som šťastná pretože ty si mojim šťastím a pokiaľ budeš po mojom boku, nič v živote mi chýbať nebude", len sedel.

Jednu ruku mal na volante, druhú na riadiacej pake. Pohľad mal prišpendlený k vozovke pred ním. Auto bolo naštartované, no stále sme stáli na mieste. Na moment zatvoril oči, nerozumela som tomu, čo sa deje. "Zack, si... Si v poriadku? Ja, prepáč, ja nechcela som povedať nič zlé, prepáč", ticho, nič. Žiadna odpoveď, pohyb, nič.

Slza sa mu skotulala po líci, najprv jedna, potom ďalšia a ďalšia. Sedel za volantom s kamennou tvárou, zatiaľ čo mu slzy stekali po lícach. Naklonila som sa čo najviac k nemu, vzala jeho tvár do dlaní a hľadela mu hlboko do očí. Odpoveď som v nich však hľadala márne. "Zachary čo sa deje, prosím hovor so mnou", teraz už som plakala aj ja. Bolelo ma videť ho tak. Tak dlho musel byť silný kvôli mne, musel byť hrdinom a pri tom vnútri určite trpel. "Milujem ťa Viktória Whiteová viac ako si vieš predstaviť, chcem byť s tebou", konečne sa usmial. "Aj ja ťa milujem, len mi toto už nerob prosím", zasmial sa. Skôr ako som si utrela slzy, tak som ho pobozkala, no nebol to taky običajný bozk. Nebol ani plný vášne, ani bez citu, bolo to ako balzam na dušu. Krátky, jemný, no povedal omnoho viac ako naše slzy a slová. Bolo to presne taký bozk, aký sme teraz obaja potrebovali. Nenápadný a veľavravný. Bol to bozk ako z rozprávky.

Že by toto bol ten šťastný koniec? 🤔 To ešte nikto nevie, no jedna vec by ma celkom ako amaterskeho autora zaujímala. Aké príbehy sa vám najviac páčia, čo v nich nesmie chýbať a čoho naopak mate plné zuby? Budem veľmi rada ak sa so mnou o to podelite 😊❤️ WM