Beauty And The Beast

26

Už hodnú chvíľu sme len ticho stáli v kuchyni, spájalo nás tiché objatie. Mala by som to ukončiť, je najvyšší čas ukončiť to. Otočila som sa tvárov k Zacharymu, niečo v jeho tvári, v jeho očiach bolo iné, nové. "Mal som o teba strach Vicktória," vravel to tak vážne, až sa mi ti nezdalo. "Zvládla som to, som v poriadku," smutne som sa usmiala," až na moje nohy." Stále na mňa vážne hľadel, vyzeral byť neoblomný a jeho tetovania ako by mu pridali na vážnosti. "Neveríš mi?",nedočkavo na mňa hľadel. "Neverím tomu, že by si sa takto zrazu zmenil. Neverí tomu, že ti na mne čo by len trochu záleží. Po dnešnej noci už neverím ničomu," posadila som sa na kuchynskú linku, čím som ho donútila pustiť môj pás. "Chápem ťa, nikto tomu neverí. Zo začiatku som tomu neveril ani ja sám, no je to tak Vicky," zamračila som sa :" nerozumiem tomu, čo sa deje, nerozumiem sám sebe, no jedným som si viac ako istý Victória." Zahľadel sa do zeme, pevne sa opieral o kuchynskú linku. Chvíľami som čakala, že mi jeho hlava spadne do lona. Zdvihol hlavu, mohla som si pozorne prezrieť jeho tvár. Zhlboka sa nadýchol, ako pred veľmi dôležitým rozhodnutím. "Niečo, niečo čo neviem vysvetliť ma núti zaujímať sa o tvoju existenciu Whiteová ", čakal, čakal na to, ako zareagujem. Dúfam,že je toho celé len jeden zlý sen, z ktorého sa čoskoro zobudím. Sen, ktorý o pár dní upadne do zabudnutia a môj život bude taký ako kedy si. "Nič mi k tomu nepovieš?",stále čakal na to, kým sa vyjadrím. "Čo chceš odo mňa počuť? ", zoskočila som s kuchynskej linky, čím som ho donútila odstúpiť. "Dúfam, že dnešná noc je len jeden zlý sen. Z môjho najlepšieho kamaráta, ktorý mi bol ako bratom sa vyklul surovec a násilník. Človek, ktorého z duše nenávidím sa stará o moju existencu aj napriek tomu, že si zo mňa ešte pred nedávnom uťahoval. Nič v mojom živote zrazu nedáva zmysel a po dnešku už nerozumiem vôbec ničomu," musela som sa nadýchnuť. Bez slova na mňa hľadel čakajúc, že ešte niečo dodám. "Je toho na mňa privela a ja neviem, čo mám robiť. Ja už neviem čo robiť...", moju hlavu opustili všetky racionálne vysvetlenia, poučky a celkovo môj veľký mozog. Oprela som si čelo o Zacharyho hrudník. Dlho netrvalo, kým sa moje zmetenie dostalo von v podobe sĺz. Bez váhania ma silno pritisol k sebe: "už je dobre Victória,už je dobre."

Sladká, nevinná Victória... Neboj sa, všetko bude v poriadku 🤗 WM