Beauty And The Beast

64

Slnko zapadalo a vychádzalo, mesiac dorastal i ubudal, dni sa predlžovali, teplota sa zvyšovala. Ubehlo už zopár dni a týždňov o toho všetkého.

Timothy dostal podmienku za to všetko zlo čo napachal a napokon ho aj zavreli, pretože prehovorilo viacero dievčat, ktoré nemali toľko šťastia ako ja. Bolo to zvláštne, všetko to počúvať, rozprávať o tom a najviac asi trpela moja mama, keď si to všetko vypočula.

Nechcela som aby o tom vedela, no pošta prišla skôr ako ja zo školy a mama našla papiere zo súdu. Dlho sme sa o tom rozprávali, plakali, potom pár dni nechcela so mnou vôbec prehovoriť čo ma ničili najviac. A však v tie dni hovorila so Zacahrym, mala som pocit, že jemu jedinému dôveruje, že v ňom vidí akúsi oporu. Zacahry mi nechcel povedať, o čom sa spolu rozpravali, no uistoval ma, že mama je v poriadku, že ju to už viac netrápi a všetko vastrebala. Na jednej strane som to všetko veľmi rada poculaz, no stále som sa o ňu bála. Stratila ocka a nechcem aby mala pocit, že stratila aj mňa len preto, že som ju nechchela zaťažovať svojimj problémami. Úprimne, mala som dosť práce s tým dostať sa z toho sama.

Prvý týždeň som nešla ďalej ako do kúpeľne v dome Thompsonovcov, so Zacahrym som nehovorila vôbec, len som ho potrebovala mať pri sebe. Občas som v noci kričala zo sna, vtedy prebdel veľa času. Postupne som sa s ním aj začala zhovárať, znovu som si k nemu hľadala cestu, ktorú mi zaterasila rafinovaná lož. Lož, kvôli ktorej som ho takmer stratila. Lož, kvôli ktorej sa stalo priveľa zlá zbytočného zla a stačilo len neveriť tým správnym ľuďom. Stačilo len veriť Zacharymu.

"Vicky?", Summer sa stále správala dosť opatrne. Vlastne všetci sa kubmne správali ako k slonovy v porceláne. "Hmm?", odtrhla som oči od knihy. "Nezajdeme dnes večer do kina?", neisto sa hrala s novým ružom,"vieš ja a ty, Zachary a...". Môj zaujem sa začal zvyšovať. "A?", očividne som kvôli tomu všetkému zlu prišla aj o radostné novinky. "No vieš a Colin", do líc sa jej nahrnula červeň. "Jasne, môžem ísť... Čo hrajú?", začala som na internete hľadať program mietsneho kina. "Slečny, neruší vás?", Hightower sa ustavil pri našej lavici. Pozorne si nás obe prezrel, pokrutil hlavou a pokračoval v ďalšom nezmyselnom a nudnom výklade učiva. Summer sa stále tvárila akosi nervózne, tak som ju drgla a usmiala sa:" vždy som mala tušenie, že po tebe pokukuje, som rada že ste spolu". Konečne všetka jej nervozial zmizla a veci začínali vyzerať tak ako majú. Možno nakoniec aj moja rozprávka bude mať šťastný koniec.

Deň strieda noc, jar strieda zimu a smútok treba zahnať jedine láskou a úsmevom ❤️🤞 WM