Som Vlk(ON HOLD)

Chapter 17

Celú noc som oka nezažmúrila. Ten krik! To besné vrieskanie! Tá krv!
Bola to hrôza! Tá žena neďaleko mojej klietky včera prešla hrozními vecami. A ja som sa na to musela pozerať.
Nedokázala som od nej odtrhnúť oči. Ten chlap ju mlátil kým jej bezvládne telo kleslo na zem a nehybne tam ležalo. Naplo ma zase a vyšlo zo mňa aj to málo čo som v sebe mala. Na druhé ráno som nejedla len som vypila tú vodu. Chlieb som dala susedke. Je to celkom milá ženuška. Volá sa Kate. Keď som jej ponúkla môj chlieb ona na mňa vyvalila oči ale pochopila prečo to robím.
,,Ty si to v noci videla však? "
Ja som iba kývla hlavou ako súhlas. Ľutostivo sa na mňa pozrela. Potom sne sa už nerozprávali.

Tara? Ozvi sa prosím!

Dlhú chvíľu sa nikto neozval ale dočkala som sa odpovede.

Jenn? Jenn! Ty žiješ!

Áno Tara ani nevieš ako som sa o teba bála!

Ty o mňa? Mala by si sa báť o seba včera keď som ťa naposledy videla si bola celá špinavá a ranená!

Neboj už mi je o niečo lepšie.

To dúfam. A počula si včera ten krik? Bolo to strašné, nespala som vôbec nič! Bolo to také ako keby niekoho ťahali z vlástnej kože!

Lebo to aj robili Tara. Videla som to. Videla som to celé!

Ježiš! Jenn!

Neboj už mi je lepšie ale teraz musím ísť ide sem jeden chlap.

Ok ale ozvi sa ešte!

Dobre.

Ten chlap otvoril moju malú klietku. Vyzeral ako keby bol opitý. A asi aj bol! Prišiel ku mne a ťahajúc za vlasy ma zdvihol zo zeme. So strachom som sa dívala čo chce urobiť. Ale nestihla som ani žmurknuť a takú mi vylepil že som spadla na zem a chytala som si boľavé líce.
Začal ma kopať kde sa len dalo. Bolo to hrozné. Potom ma chytil za krk a stisol. Začala som sa dusiť. Už som skoro upadla do bezvedomia ale on ma poriadne silno tresol o stenu. Vyrazilo mi to dych. Zahmlilo sa mi pred očami. Na jazyku som cítila zvláštnu chuť. Bola by to...
moja krv!? Ešte ma raz kopol do brucha a potom odišiel, ako by len pred chvíľou nezmlátil mladé dievča!
Skúšala som sa pozbierať zo zeme ale nešlo to. Iba som zatvorila oči a upadla do bezvedomia.