Som Vlk(ON HOLD)

Chapter 25

,, Wow, tu vonku je v noci zima! " Povedala som už skoro s drkotajúcimi zubami.,,Neboj pri behu sa zahreješ." Povedal Nathan s lišiackym úsmevom.,, Bežať?" Môj hlas znel trochu neveriacky no keď som videla ako sa začal Nathan vyzliekať všetko som pochopila.,, Chceš zostať tak alebo sa pôjdeme prejsť. " Povedal s úškrnom.

'Ten je ale sexy'

Pravda.

'No nestoj tu ako stĺp! Chcem sa prejsť.'

Počula som Avu kričať keď som sa nahodou dosť zapozerala na jeho svalnatú hruď a brucho a.... dokonca som sa zabudla zobliecť! Rýchlo som sa šupla za strom a začala som sa zobliekať. 

Po asi minútke som celkom nahá za stromom drkotala zubami.

,, Si hotová? " Opýtal sa ma Nathan.
,,A-Asi h-hej." A trocha nesmelo som sa už i ja premenila. No predtým som si ešte priviazala šaty na nohu. Viete, len keby ich bolo treba. Pomaličky som vykukla spoza stromu. Nathan tam na mňa čakal a bol bližšie ako som si myslela! ,,Dúfam že ma nešpehuješ pri obliekaní!" Zasmiala som sa.(Keby to niekto nevedel, vlci keď sú vo vlčej forme komunikujú s ostatnými ako keby v mysli. Len aby ste to vedeli).
Ale jeho vlk bol skutočne nádherný. Neviem ako ale bol akoby ryšavý a bol mohutný. A ja no, ja som Papučka s bielimy labami. ,,Vyzeráš naozaj super! " Vykĺzlo mi náhodou. Keby sa vlci vedeli červenať, vtedy by som bola asi ako paradajka! On sa iba zasmial a  nakoniec dodal :,, Hovorí pani Nádhera." S lišiackym úsmevom.(?)
,,Dáme si závod? " Ani som sa nestihla spamätať a už bol preč.

On nás len tak rýchlo nepredbehne!

'Len počkaj'

A už aj trielym za ním! Uf! on je ale rýchly! Vtom som zbadala malú uličku medzi stromami a dostala som nápad.

Pretrielila som uličkou a prikrčila som sa k zemi. Vidím ho. Ahhaha asi ho napadlo to isté čo mňa lebo i on sa skrýva. Vykukla som spoza kríka a museja som vyzerať ako idiot. Iba si to predstavte. Krík a nadním vlčia hlava.

Aspoň si to už priznávaš.

'Hej ty kebab-'

Zrazu som bola pritlačená k zemi.
,, ZELER! " Keď som uvidela že to bol iba Nathan mala som chuť mu jednu trestnúť.,, Zeler?" Povedal a už sa skoro dusil od smiechu.
,, Si idiot." Už som sa smiala tiež.

Odviedol ma na nádherné miesto. Bolo to ako v rozprávke. Boli sme na malom vyvýšenom mestečku kde bolo menej stromov a cez prázdne miesta  presvitali mesačné lúče.
Nathan sa medzitým premenil späť a neviem akým spôsobom bol už i oblečení. Asi som naozaj taký bambus alebo som len šampiónka v nedávaní pozoru.

I ja som rýchlo šupla za strom, a bleskovo som sa obliekla.
Nathan už sedel na vyvýšenine. Pomaličky vyšla k nemu a poobzerala som sa po okolí.,,Asi sa tu vôbec nič nezmenilo odkedy som tu posledný krát bola. Je to tu ešte také nádherné ako kedysi. " povedala som hľadiac na mesiac ktorí bol už skoro v splne. Nathan ma silno objal a znova si zaboril tvár v mdo môjho krku. I ja som ho chcela objať no niečo, pocit niečoho vlhkého na mojom krku ma zastavilo. Trvalo mi to niekolko sekúnd kým mi konečne píplo že o čo mu vlastne ide. A pravdu povediac znervóznela som.

'Ava, pomóc ja... ja neviem čo mám robiť.' Zapanikárila som.

Nathan to určite pocítil a pohladil mi chrbát a plecia. Vtedy som sa neviem ako celkom ukľudnila. Ja neviem prišlo to ako modré zneba. Cítila som že to čo sa teraz stane je správne. Zacítila som jeho ostré zuby na svojej pokožke a ako sa do nej zaborili. Trošku som zakvílila. Bolelo to ako fras! No potom keď začal vytvárať značku som bola ako na nejakej extáze. Zatvorila som si oči a nechala sa unášať.