Som Vlk(ON HOLD)

Chapter 22

Po dlhom rozhovore s Nathanom, som ho presvedčila aby som sa mohla voľne pohybovať po tomto obrovskom dome!
Veď ma nemôže skladovať ako tie potraviny v mrazničke. Vyzerám mu ja ako nejaký hrášok?
A mimochodom ľudia ma tu musia spoznať ne? Aká by to bola svorka keby nepoznali svoju vlastnú Lunu.
Objala som ho a povedala: ,,Ďakujem!" On sa iba zachechtal a v mihu sekundy ma vtiahol do náručia. (Sedeli na posteľi)
,,Není zač a neskôr by sme sa mohli aj prejsť po okolí, dobre princezná?"Už keď ma vtiahol do náručia som bola červená ako chilli paprička ale po týchto slovách som asi už horela!
Nikdy nebol taký sexi ako teraz. ,,S-Som za." Vykoktala som sa a iba trošilinku falošne sa usmiala. On sa iba uškrnul a pobozkal ma na líce. No a vtedy som sa cítila ako keby som bola spadla do nejakého vulkánu.
,,No teraz už musím ísť princezná. Mám schôdzku, ale neboj neskôr ti to vynahradím." On čo?! Keď v tomto bude takto pokračovať asi mu niekde naozaj zhorím v rukách!
Ja som na neho iba pozerala a on ma pomaly zdvihol a posadil na posteľ.
,,Tak ahoj princezná." A už bol preč. A ja som tam ostala sedieť sama a čumela som do steny pretože môj dráhy mozog nedokázal pochopiť čo sa teraz stalo!
Keď som sa vrátila do reality vstala som a vyšla na chodbu. Stál tam nejaký chlap. Asi je to Beta. Všimol si ma a prišiel bližšie.
,,Tak ty musíš byť Jenn však?"No Nathan vykonal veľmi dobrú prácu s tým aby oznámil ľuďom kto som. No on dokáže zistiť asi všetko. Nečudovala by som sa keby mi tento chlap vedel povedať aj číslo mojích topánok.
,,Áno to som ja a prosím volaj ma Jenn." Usmial sa a povedal: ,,Dobre Jenn ,ja som Cole, som Beta." Uhádla som!

'Wau majstrovský výkon.'

Teraz ma nechaj na pokoji.
Nie som zvedavá na tvoje komentáre.

'Ok iba som srandovala.'

To dúfam.

Zo svojej debaty so samou sebou ma vytrhol Cole.,,No ja už teraz musím ísť. Mám-"
,,Schôdzku?" Dokončila som ho. Zasmiali sme sa a obaja vykročili iným smerom.
Ako som schádzala dolu schodmi napadlo ma niečo.
Čo keby som išla pozdraviť Taru? Nevidela som ju už celú večnosť!
No prv by som ju musela aj nájsť. No čo už, času mám na rozdávanie nie? A nemôže to byť také ťažké.
___________________
O hodinu neskôr😂
____________________

No asi som sa nejako mýlila.
Je. To. Veľmi. Ťažké.
Blúdim tu už jednu prekliatu hodinu! No keď som si už myslela že tú 'školu' nenájdem na koho som narazila? Na veľa detí s Tarou ako vychádzajú z jedných dverí!
,,Tara?" opýtala som sa trocha hlasnejšie. No tým som upriamila pozornosť detí na seba. Ježiši oni sú taký zlatý! Každý jeden sa na mňa díval s otvorenými ústami. No jasne nikto sa nedíval do mojich očí.
,,Ahoj Jenn! Vidím že už ti je lepšie!" Usmiala som sa vykročila k nej. Deti mi akoby automaticky vytvorili koridor. A niektorý maličkí sa mi aj tak nemotorme poklonili. Je to také zlaté. Viem že sa to nerobí ale sú to ešte deti.
,,Sú taký zlatučký!" Povedala som a objala ju.
,,Ja viem a ešte aký nezbedný!" Zasmiali sme sa.
,,Kde to máte namierené?"
Som zvedavá pretože chcem ísť s nimi! Nie som hrášok hrášokv mrazničke.
,,Ideme von na malú prechádzku. Ideš s nami?"
Usmiala som sa. ,,Jasne že hej!" Viem nemala by som to robiť. Ale som Luna, mne ani Pán Alfa nebude rozkazovať!

______________________________
Čaute!
Mám zlé správy. Idem na dovolenku a budem niekoľko dní preč takže vám nebudem môcť písať😥. Ale keď sa vrátim určite dám hore aspoň jednu časť. Možno aj dlhšiu.
Tak sa majte a budem rada za hviezdičky⭐