Bežíme s Tarou cez les. Je tu hrozne pochmúrne. Nie že by tu nebolo pekne a ukľuňujúco ale ešte stále tu je tma. Ako keby bola noc. Obi dve máme uši na stopkách. Veď viete keby niečo.
Všetko je to tu taká...tiché. Až príliž tiché.
Máš pravdu. Mám z toho zlý pocit.
Aj ja ale kým nebudeme cítiť nič zvláštne je to v poriadku.
Dúfam že to tak bude. Nechcem aby nás chytili.
Veď obi dve vieme že prechádzať cudzím teritóriom je asi rovnaký prehrešok ako nosiť sandále s ponožkami!
Ja viem, ja viem ale musíme si dávať len väčší pozor a nechitia nás. Vieš nesmieme sa nechať rozptýliť.
A čo je také rozptyľujúce ?
Napríklad tento rozhovor.
Aha.
Ďalej sme sa už iba ticho predchádzali. Toto celé musí byť poriadne veľké. Chodíme už asi hodinu a teritóriu nikde konca kraja.
Ach zatiaľ nijaký pach necítim. Len dúfam je nenarazýme na sídlo alfy. To by bol riadny trapas. A stálo by nás to život.
Čo myslíš kde by mohlo byť ich sídlo?
Len my nehovor že chceš na nich zaútočiť.
Nie čo si normálna!? Iba sa obávam sa že naň len tak narazýme a chitia nás.
Ach taaaaaak! Musí to byť niekde v strede teritória. Ale neboj to je veľmi ďaleko od tadiaľ.
To je dobré a k-
Strhli sme.
Och bohyňa , len nech toto nie.
"Kto ste?! A čo tu hľadáte?!"
Ozval sa neznámy vlk cez vlčiu frekvenciu. Vyzerá byť omnoho silnejší ako my dve dokopy!
"Héj! Pýtal som sa na niečo!!"
Vŕčal po nás ten neznámy.
Iba som sa pozrela na Taru a nemo povedala : BEŽME.
Ona jemno prikývla.
Keď sa ten vlk začal približovať obi dve sme začali jačať a bežať ako zbesnený.
YOU ARE READING
Som Vlk(ON HOLD)
WerewolfJenna nikdy nebola obyčajné dievča. Bola niečím viac. Bola vlkom. Slobodným, vznešením. Ale po súboji dvoch svoriek, stratí všetko. Podarí sa jej nájsť to čo každý vlk hľadá? druhú polovičku? Podarí sa jej konečne nájsť to stratené šťastie a lásku...
