Som Vlk(ON HOLD)

Chapter 21

Musím sa dostať do kuchyne!
Ja chcem tú slaninu!
Je to tu také divné. Každý na mňa kuká ako na zjavenie!
Ale nebudem si to radšej všímať. Pokračujem za tým hrozne dobrým pachom a nakoniec už stojím v teda obrovskej kuchyni!
Wau, táto svorka má ale veľa členov. Ale je ešte skoro ráno a skoro všetci sú na nejakom 'zhromaždení' s Nathanom takže tu je iba pár ľudí. Našťastie. Rýchlo vykročím smerom k chladničke.
Otvorím ku a nájdem tam hrudku slaniny! Ježiš nejedla som ju už....uhhh.... no neviem? Ale to nevadí! Potom si spomeniem. Rychlo ju zoberiem. Potrebujem to niečím aj nakrájať. Zoberiem si jeden nôž a trocha chleba.
,,Wau, ty musíš byť naozaj hladná." Oslovila ma žena neďaleko. Bola mladá a pekná. Vyzerala milo.
,,Tak...no áno som strašne hladná. Mimochodom som Jenna." Milo som sa na ňu usmiala.
,,Ahoj Jenna ja som Raven."Má pekné meno. Je mi sympatická, aspoň sa už nenudím.
,,Ty si naša budúca Luna však?" Usmiala som sa.

Vyzerá to tak že Nathan tu už každého o mne informoval.

'Hah pravdaže.Keby to nebol povedal asi by ťa zabili.'

Ou. Umm tak...mu to asi potom poďakujem.

Raven mi mávla rukou pred očami.,,Si v poriadku? Alebo si len kecala so svojou vlčicou."  Ja som iba pokrútila očami a povedala: ,,Keby som nebola v poriadku, Nathan by na mňa asi zavolal záchranku a poslal by ma aj niekde na Antarktídu na vyšetrenie ,len aby sa uistil že som v poriadku. Ale keďže nie som ani v nemocnici ani na druhom konci sveta, áno som v poriadku." Zostala trocha zarazená ale nakoniec povedala: ,,No dobre, uži si svoju slaninu ale ja už musím ísť. Tak sa maj!"  Mávla rukou a odišla. Ach znovu sama. Ale teraz aj so slaninou.
Keď vykročím z brutálne veľkej kuchyne začujem výkriki.

'No vyzerá to tak že pán alfa už zistil našu neprítomnosť.'

Nech si zistí to čo len chce,
ale moju slaninu mi nevezme.

'Toto je moje dievča!'

Počujem dupot zo schodov.
A hlavne počujem Nathana.
Radšej zastanem v strede chodby ale hlavne niekde ďalej od tých schodov. Ten chlap dokáže všetko!
Čo sa stalo o chvíľu bolo ako z komédie.
Nathan a veľa ostatných vlkov prihrmeli na chodbu. Hneď ako ma Nathan uvidel prihrmel ku mne a prehodil ma cez plece ako nejakú handričku. No mne nešťastníčke ako ma niesol smerom hore po schodoch vypadla slanina z rúk, a ja som sa po nej samozrejme , v tom momente hodila ako sa hádže veľryba do vody. No keďže som vysela na Nathanovom pleci stiahla som ho zo sebou. Viete boli sme už asi niekde v prostriedku schodiska a za nami bolo plno chlapov. Takže sme sa všetci skotúlali po schodoch ako nejaké choré domino.
Ale ja som našla SVOJU slaninu.  A chlieb. A nôž.
A to je teraz to  najdôležitejšie. Každý na mňa zas kukal ako na nejaký zázrak. Niekoho som aj počula povedať niečo také: 'No teda. Alfa má ale priateľku!' No mám tu jeden taký malilinký problémik. Nathana. Keď sa pozbieral zo zeme znova ma prehodil cez plece a niesol smerom k našej izbe.
,,Vieš že viem chodiť, že?"
On si iba vzdychol a povedal.
,,Už ma tak nestraš dobre?" Iba som pokrutila očami.
,,Nemôžeš ma v tej izbe držať naveky, som už zdravá ako rybička!"
Mlčal. No super. Teraz môžem čakať hodinový výklad o tom že nech to už neurobím a lebo sa o mňa bojí. Ach do hranoliek s pokazenou makonézou!

______________________________

No čaute decká!
Sorry že som v teraz nedávala na Wattpad časti. Jednak som bola aj zaneprázdnená a jednak je to aj kvôli mojej lenivosti.
No teraz sa už pokúsim písať viac.
Tak dovi a budem rafa za hviezdičku!💜🐇🌷⭐