Som Vlk(ON HOLD)

Chapter 8

,,Haló? Žiješ?" opýtala sa ma nejaká žena. Keby ste chceli vedieť tak vám to poviem jednoducho SME V HÁJI.

Ava pomôž mi prosím!

' Chcem ti pomôcť ale sama neviem ako! Musíme sa dostať cez hranice! A to hneď!'

Čo ak skúsim iba rýchlo prebehnúť?

'Dobehnú ťa, ale za pokus to stojí.'

Pomaličky som sa otočila a stisla som ruksak v ústach ešte silnejšie. Do kelu asi som ho aj prederavila! Teraz sa mi možno celý roztrhá!
,,Je pekná to musím uznať."
Povedal chlap za ňou. No dovoľ kým nie je mojou spriaznenou dušou na takéto veci nemá povolenie! Zavrčala som mu ako odpoveď.  Zo mňa si nikto idiota nebude robiť.
,,Kto si?" Opýtala sa ma tá žena. Ja som iba urobila malý krok do zadu. Asi si to všimla a chcela niečo povedať ale ja som ako vystrelená z dela letela smerom k hraniciam. Asi sa spamätali lebo počujem ako jeden z nich zavýja. Ach toto bude ťažký deň.

'Svätá pravda!'

Ava čo mám urobiť? Ja bežať tak dlho ešte nevydržím!

'Nemám tušenia ale asi sa musíme skryť!'

Počujem ich a sú blízko! Príliš blízko!

'Opakujem choď sa skryť!'

Ale kde do čučoriedkových palacinkek sa ti tu mám skryť?!

'Ta čo ja viem?! Iba si nájdi nejaké kríki alebo skry sa medzi husté stromy!'

Rýchlo som skúmala svoje okolie ale ja nič nevidím!! Skúsim bežať iným smerom.
Odbočila som v ľavo a utekala ako mi sili stačili ale ešte stále ich mám v pätách!

'Jenn pozri stromoradie!'

Čo?! Kde?!

'Ty idiot v pravo!'

Dík!

Zazrela som huste stromy a vytrielila som ich smerom. Hneď ako som vosla dnu začala som cik-cakovať medzi stromami.

'Blato! '

Čo?

'Blato pováľaj sa v ňom stratia tvoju stopu!!!'

Rozkaz madam!

I keď troska znechutená ale pováľala som sa v tom smradľavom blate. A nikdy viac to nechcem zažiť! Teraz som celá špinavá a smrdím ako keby som sa kúpala v hovne.

'Ale si v bezpečí.'

Pravda. 

'Ale teraz sa musíme cez nich dostať. Musia byť niekde na blízku viem to.'

To nechaj na mňa.

'Mala by som sa báť?'

Možno.