Chapter 11

169 9 0
                                    

Ten jeleň chutí celkom dobre. Musím ro priznať. Keď sme dojedli ľahli sme si späť. Ach to bol ale deň.

_______
RÁNO
_______

Ešte stále neznášam späť na zemi. Som potom celá špinavá od zemini a vo vlasoch mám kamienky. ,,Tara? Si tu?"  Opýtala som sa ospalo. ,,Áno som tu . Auu spala som na nejakom veľkom kameni. Teraz ma bolí celý chrbát!" Musela som sa zasmiať. ,,Tak potom sme na tom rovnako." Teraz sa už smeje aj ona.
,,Ale teraz už poďme. Chcem sa čím skôr dostať do Kanady!"
Postavili sme sa a už vi vlčej podobe sme postupovali smerom ku Kanade.
Cestovali sme celučičký deň. Keby ste sa pýtali nič také sa neudialo. Iba sme prešli pár teritóriami ale našťastie si nás nevšimli! Takmer o polnoci sme už boli blízko hraníc Kanady! No obi dve sme boli vyčerpané a spotené.

'Už sme skoro tam. Výdrž ešte trochu!'

Ja viem som len trošku unavená.

'Neboj sa , pri hraniciach si odpočinieme.'

To dúfam. Celý deň sme išli.

Áno celý deň! Som už taká unavená že ledva stojím na nohách!

'Nebojte sa, už skoro si všetci odpočineme.'

Dúfam že máš pravdu. A ináč ako sa voláš? Zabudla som sa na to opýtať.

'Volám sa Taylor.'

Som Vlk(ON HOLD) Where stories live. Discover now