Som Vlk(ON HOLD)

Chapter 3

Našťastie ešte stále nepočujem žiadne policajné sirény. Dúfam že si moje zmiznutie všimnú len ráno. Ale to už budem niekde blízko Ameriki. Ách. Ako som len po Amerických horách a údoliach túžila.

'Aj ja! Konečne!'

Súhlasím. Ale čo poviem keď sa ma opýtajú koľko mám rokov a tak. Ako viem do osemnástich ma tam nepustia.

'Čo keby si povedala že máš v Amerike rodinu. Veď to je pravda nie?'

Skúsim to. Letisko je tu v Londýne pekné. Ale stále neprirodzené. Na lietadle som naposledy cestovala pred... Skoro ôsmimi rokmi!
Rýchlym krokom prikráčam k recepcii.
,,Môžem Vám nejako pomôcť slečna?" Opýtala sa ma nejaká žena. Je pekná to musím priznať. Má dlhé blond vlasy a môže mať takých... 20 alebo viac rokov.
,,Áno, potrebujem letenku do Ameriky." Rýchlo sa vykokcem. ,,A presnejšie kde? New York alebo nejaké iné mesto?" Do pivnice, ja vôbec neviem kde bolo teritórium mojej mŕtvej svorky! Možno to nebolo ani v Amerike! Ja sa len pamätám že s tetou Christi sme prišli na letisko v New Yorku. Asi si kúpim lístok tam.

' Neboj sa keď sa do Ameriky dostaneme ja naše bývalé teritórium vycítim.'

Ok ale dúfam že mi neklameš. ,,Slečna ste v poriadku?" Opýtala sa ma tá žena. ,,Ach áno som a... chcela by som letenku do New Yorku." Dala som jej môj pas a čakala na odpoveď. ,,Máte v Amerike rodinu alebo niekoho iného?" Čakala som na toto.
,,Áno mám tam rodinu, tu v Londýne som bola navštíviť svoju tetu." Ďalej už našťastie mlčala. Podala mi lístok.

'Ako vidím tvoje lietadlo ide už o pól hodinu!"

Tak potom si asi musíme nájsť miesto a sadnúť si.

'Súhlasím'

_________________
O pól hodinu
_________________

,,Lietadlo značky EUROplane je pripravené na odlet. Nastupujte prosím na nástupišti 14." To bude asi naše tak poďme nechcem to zmeškať. Rychlo som sa rozbehla k nástupišti 14 a potom všetko prebiehalo ako po masle. Ukázala som lístok a teraz sedím v lietadle. Už sa neviem dočkať! A môj vlk je nedočkavý tiež.

' Trošku ľutujem Christi a Johna.'

Aj ja ale teraz keď už sedím v lietadle sa už naspäť otočiť a bežať 'domov' nemôžem. Bude to fajn. Aspoň si to myslím.

' Dúfam že áno. No ale teraz chcem spať a ty tiež. Zajtra sa všetko uvidí.'

Toto bola asi povzbudzujúca veta ktorú mi kedy moja vlčica povedala. (Mimochodom jej meno je Ava.)

'Hej!'

Sorry ale je to pravda. No ale nechcela si ty náhodou spať?

'Chcela ale tvoje duševne monológi ma rušia'

Čuš a spi. Lebo inak ani jedna s nás nezaspí.

'Ok, tak dobrú Jenn.'

Dobrú Ava.