Chapter 18

154 11 0
                                    

Cítim sa taká bezmocná, taká slabá. Bolí ma všetko už sa ani posadiť neviem. Už ma ani moja vlčia krv vyliečiť nedokáže. Aj ten pohár vody som iba ako tak vypila. Chlieb som ani nezjedla.
Som príliš slabá. Ja som tu asi spadla do nejakého pozemského pekla alebo čo!

Jenn! Jenn! Si OK?

Neviem čo jej mám povedať. Pravdu alebo mám klamať.
Nechcem aby sa o mňa strachovala i keď viem že vyzerám úboho.

Ja-

Celou väznicou sa ozval tlmený krik. Z celého som zachytila iba pár slov: ,,Pozor...Svork-....Chladný.-....Hôr.." Ja som vypleštila oči. Kate na mňa nechápavo pozrela. No zrazu sme začuli vystreli a všetci väzni sme stuhli . Ba niektorí väzni začali šalieť! Vykrikovali a silno triasli mrežami. Chceli sa dostať von!
Ja som toľko síl nemala. Ledva som sa vedela posadiť, aj to sa musím oprieť o stenu. O chvíľu sa ozvalo hrozné tresknutie.
Do kapustnice! Oni asi vylomili dvere!
Každý kričal, plakal a prosil.
Ten hluk sa už nedal vydržať!
Ale ja som nedokázala nič iné než sedieť. Iba sedieť opretá o stenu. Zrazu som zacítila vôňu. Bola ako vôňa ihličia a dažďa. Bola taká príjemná a upokojujúca že ma donútila jemne sa usmiať. No ten úsmev zmizol keď ma zozbolelo brucho.
Skrčila som sa. Začula som zrýchlené kroky a výkriki chlapa. Jeho hlas bol priam ľadový! A približoval sa!

'To bude-'

Alfa. Cítim ho. Ľadový hlas, jeho povaha a ešte veľa vecí.
Povedala som slabo.

'Drž sa prosím! Ešte chvíľku! '
Ava ja...

'Jenn! Opováž sa mi tu teraz zdochnúť!'
Povedala plačlivo.

Potom sa dvere mojej klietky rozleteli a pristáli na zemi.
To  mi hneď zbystrilo zmysli a vypleštila som oči. Ale v tom momente som to oľutovala pretože mojím telom sa prehnala strašná bolesť! Hneď som sa znovu oprela i stenu a začala som dychčať. I keď som ho nevidela presne cítila som ho.  Vedela som že bol tam. Alfa. Alfa svorky Chladných hôr. Pribehol ku mne a niečo zakričal. Jeho hlas bol ako keby ho teraz vybrali z mrazničky! Ale keď sa jemne dotkol môjho ramena mala som zimomriavky a všetok môj strach zmizol.
Potom mi to konečne došlo.

Alfa Svorky Chladných hôr je mojou spriaznenou dušou?!

'Konečne, už som si myslela že na to neprídeš.'

No potom som si uvedomila aj pár veľmi zásadných vecí.
- Strácam vedomie
-Alfa je naozaj svalnatý
- A to že Tara je ešte niekde tu!!

Ešte som mu stihla vykoktať slová: ,,T-Tara...zna-...lístok"
A potom sa všetko postupne strácalo a ja som upadla do černoty.

Som Vlk(ON HOLD) Nơi câu chuyện tồn tại. Hãy khám phá bây giờ