Vstúpila som dnu, no to som hneď oľutovala a rýchlo dvere zabuchla.
Takéto uvítanie som zrovna nečakala...
Stála som za dverami a nevedela, či ich mám otvoriť alebo nie. Zľahka som sa o ne oprela, keď sa zrazu otvorili a ja som si už-už myslela, že padnem s tvárou na zem, ale Tae ma rýchlo zachytil svojimi rukami. Po uvedomení som sa od neho ihneď odtiahla a snažila sa na neho nepozerať. Stál tam skoro úplne nahý...
,,Ehm... ďakujem za záchranu. Jimin mi povedal, že mám mať s tebou izbu." ,,Nie je začo. Hej a prepáč, že nie som oblečený, ale už som sa chcel obliecť do pyžama, ktoré tvoria len moje trenky kvôli týmto horúčavám vonku... Dúfam, že ti to nevadí..." ,,Ále, to nič, aj ja spávam len v spodnom prádle keď sú takéto horúčavy. Keď tebe nebude vadiť moje pyžamo, tak ani mne tvoje." usmiala som sa, už trochu pokojnejšie.
Po tomto trápnom momente mi Tae ukázal kúpeľňu a moju posteľ. Dosť ma prekvapilo, že veci som už mala v skrini. Tae povedal, že ich tam dal Jimin. A to mi hovoril, že by sa mi nikdy nehrabal vo veciach! Síce je to môj brat, ale za to stále aj chlap...
Rýchlo som si vybrala moje "pyžamo" a šla sa osprchovať. Brucho a chrbát ma stále trochu boleli, ale už menej. Rýchlo som sa osprchovala a šla naspäť do izby. Tae práve dával nové baterky do ovládača. Nejako mu to nešlo, tak som šla k nemu, že mu pomôžem. S prikývnutím odtiahol svoje oči z ovládača a uprel ich na mňa. Vtedy mu všetky baterky vypadli z ruky a otvorili sa mu ústa. ,,Nejaký problém?" spýtala som sa trochu nervózne. ,,Nie, len to, že toto je môj prvýkrát čo vidím dievča v spodnom prádle inde, než v magazíne na spodné prádlo." ,,Heh..." Nastalo trápne ticho...
,,Vie Jimin, že spávaš len v tomto?" ,,Jasné. Dokonca, keď sme boli malí, vždy sme boli oblečený len v spodnom prádle a keď nám bola zima, alebo niekto z nás nevedel zaspať, tak sme spali spolu v jednej posteli." ,,To sa teda čudujem, že mi dovolil mať s tebou izbu teda..." zamumlal si. To zaskočilo aj mňa, ale on už asi má svojich spolubývajúcich tiež.
,,Inak, čo sa ti stalo?" spýtal sa s pohľadom upreným na moje brucho a ruky. ,,Aale, to ma len nejaký chlapci dokopali na ulici. Síce to bolí, ale svojim spôsobom som za to aj vďačná." ,,Vďačná??" ,,Áno, pretože keby sa to všetko nestalo, tak by som tu zrejme dnes pred tebou nestála." ,,Aha. Ja som si párkrát náhodou spôsobil podobné zranenia pri nácvikoch a ostala mi na ne super mastička. Keď chceš, môžem ti ju požičať." ,,Môžem?" Rýchlo vybral zo zásuvky mastičku a začal mi ju natierať na rany. Snažil sa byť jemný, ale aj tak to trochu bolelo. Potom mi to už len obviazal obväzom a šli sme si ľahnúť...
...Snažila som sa zaspať, no spánok neprichádzal. ,,Tae, spíš?" ,,Už nie, prečo?" ,, Prepáč, že som ťa zobudila, ale nedá sa mi zaspať. ,, Poď ku mne." zašepkal z vedľajšej postele a ja som v šoku k nemu pristúpila, na čo ma on hneď stiahol k sebe. ,,Poviem ti tajomstvo Lee, ale nesmieš ho nikomu z chalanov povedať, jasné?" ozval sa vážne. ,,J-jasné, počúvam." ,,Okay, takže. Ja mám takú zázračnú schopnosť, ktorou dokážem uspať každého koho chcem, ale to len vtedy, ak je ten človek blízko pri mne, chápeš?" Začala som sa smiať. ,,Hej, čo sa smeješ, je to pravda." povedal a aj keď bola tma, bolo vidieť, že nafúkol líčka a odul spodnú peru. No potom ma objal. Nečakala som to, no ani som neprotestovala. Jeho super schopnosť na totižto už dostala...
YOU ARE READING
Nový priatelia alebo niečo viac? (Prebieha oprava chýb)
FanfictionPark Lee nemala jednoduchý život, no naskytla sa jej šanca, ktorú by nemala zahodiť. Prečo by to aj robila keď jej ju poskytol jej milovaný brat Jimin?