Nový priatelia alebo niečo viac? (Prebieha oprava chýb)

Zase všetci spolu

Ráno som sa zobudila na zvláštne zvuky. Rukami som si prešla po zalepených očiach a rozhliadla sa. Yoongi ležal blízko pri mne a chrápal mi priamo do ucha. Už sa to nedalo vydržať, tak som si sadla a hľadala Jimina. Ten zase ležal na zemi aj s nejakým vankúšom a dekou. Nechápem na čo mu je posteľ, keď aj tak spí väčšinou na zemi. Začala som teda budiť Yoongiho, no nejako sa mi nedarilo, tak som naňho vyskúšala to, čo včera na Jimina. Sadla som si na neho a do ucha mu zašepkala pár slov. ,, Zlatko moje jediné, je čas vstávať. Hádam nechceš prespať naše medové týždne." Na to sa len pomrvil a niečo zamumlal. Chcela som z neho zliezť a vymyslieť niečo iné, no on si ma k sebe pritiahol a pobozkal ma na pery. Na to som sa len usmiala a rukou mu prešla po jeho holom  hrudníku. ,, Dobré ráno Lee." ,, Aj tebe." ,, Kde je zase Jimin?" ,, Môžeš hádať." ,, Zase na zemi?" ,, Hej." Spolu sme si sadli, no ja som na ňom sedela stále obkročmo, pretože ma nechcel pustiť. ,, Už ma môžeš pustiť. Potrebujem zobudiť aj Jimina." ,, Ale ja ťa nechcem pustiť." povedal a nahodil psie očičká. ,, Toto na mňa neskúšaj. Dobre vieš, že to nezaberá. A to mi pripomína, nebolí ťa zo včerajšku hlava?" ,, Len trochu." Konečne uvoľnil stisk tak som z neho zliezla a šla budiť Jimina. ,, Jiminie, vstávaj. Máš na stole kimchi a Yoongi ti ho chce zjesť." Jimin na to hneď vyletel z postele. ,, Čože? Kimchi? Yoongi nechaj ho!" vykríkol a už bežal dole do kuchyne, bez toho aby si všimol, že Yoongi je stále v posteli. Po chvíli sa vrátil naspäť do izby so zabijáckym pohľadom. ,, Žiadne kimchi tam nie je a Yoongi je tu. Ako mi to vysvetlíš Lee?" Po jeho slovách mi hneď došlo, že mám problém, tak som sa schovala za Yoongiho. ,, Jimin, braček, prosím, nezabíjaj ma." ,, Máš šťastie, že ma bolí hlava inak by som z teba vyšteklil dušu." Vydýchla som si a bežala do kuchyne pre vodu a tabletky proti bolesti hlavy. Priniesla som im to do izby a šla som do svojej sa prezliecť. Po chvíli za mnou prišiel Yoongi. ,, Dnes by mali prísť aj ostatný. Dúfam, že sa potom nebudeš starať len o Taeho a Jungkooka." povedal prosebným hlasom. ,, Ale neboj. Na teba si vždy nájdem čas." ,, Ďakujem." zašepkal a objal ma. ,, Za čo mi ďakuješ?" ,, Za to, že si tu so mnou. Sľúb mi, že ma už nikdy nenecháš samého s týmito tu." ,, Sľubujem. Nikdy ťa nenechám samého s nimi lebo viem, čoho sú schopný." spolu sme sa zasmiali a ja som šla robiť raňajky. Oni si zatiaľ sadli do obývačky a o niečom sa rozprávali. Na raňajky som spravila špagety a zavolala ich k stolu. Chceli sme začať jesť ale mne zavybroval mobil. Pozrela som sa na displej a prišli mi správy od chalanov, že už sú na ceste domov. Povedala som to aj Jiminovi a Yoongimu. Začali sme jesť a po jedle šli do obývačky čakať ostatných. Po asi hodine sme začuli zvonček. Hneď som vyštartovala k dverám a všetkých ich privítať. Otvorila som dvere a tam už stáli všetci nastúpený a prvý boli Tae a Kookie, ktorý na mňa bez váhania skočili a k tomu sa rozplakali. ,, Neplačte deti moje. Už som pri vás. Chýbali ste mi." ,, Ty si nám chýbala ešte viac." ,, Nemohol som na teba prestať myslieť." povedal Kookie, na čo som ho objala ešte pevnejšie. ,, A my ostatný sme ti nechýbali?" spýtal sa Jin s urazeným, no zároveň roztomilím hlasom. ,, Aj vy ste mi samozrejme chýbali. Ako sa na to môžeš vôbec pýtať?" ,, Ani neviem. Strašne si mi chýbala. Chcel som ťa už konečne vidieť a jesť tvoje chutné jedlo." ,, To som ti dobrá len na výrobu jedla?" ,, Samozrejme, že nie. Milujem na tebe úplne všetko. " ,, Aj ja na tebe." Na to len sklonil hlavu a usmial sa do zeme. Za ním som uvidela stáť Hobiho, ktorý mal slzičku na krajíčku. ,, Slniečko moje, len neplač." ,, Ale keď ty si mi tak chýbala." povedal a pevno ma objal. ,, Veď aj ty mne." Po chvíli k nám prišiel aj Jimin a Yoongi. ,, Ty už si tu Yoongi?" spýtal sa Tae. ,, Aj ja ťa rád vidím." Šli sme teda do vnútra, no niečo mi tu nesedelo. ,, Nechýba tu niečo?" spýtala som sa. ,, Keď myslíš Namjoona, on musel ísť do BigHitu niečo vybaviť." povedal Jin. Nechápem ako som mohla zabudnúť na Joonieho no čo už. Chalani sa šli vybaliť a potom si dali špagety, ktoré ostali. ,, Je to výborné ako vždy." ,, Vďaka Jin." Po jedle sme sa všetci zvalili na gauč v obývačke a oddychovali. ,, Čo ste tu vôbec robili bez nás?" opýtal sa Hobi. My sme sa na seba s Jiminom a Yoongim len pozreli a usmiali. ,, To je dlhý príbeh, ktorý nemusíte počuť." povedali sme a ostatný sa na nás pozreli s prižmúrenými očami. Takto sme tam sedeli asi dve hodiny, kým neprišiel Namjoon. Prišla som k nemu a objala ho. ,, Ako to dopadlo v BigHite?" spýtala som sa. ,, Dosť dobre a mám pre vás všetkých prekvapenie, ale najprv si chcem oddýchnuť." Všetci boli zvedavý, ale nechali ho, nech si odpočinie.

,, Tak už to povedz." dobiedzali do neho ani nie po desiatich minútach. ,, Okej, ale radšej si sadnite." povedal a usmial sa. ,, Takže..." začal a všetci nastražili uši ,, O dva dni odlietame do Japonska na koncert!" skríkol a všetci až na mňa začali skákať a kričať od šťastia. ,, Lee, ty sa netešíš?" spýtali sa ma. ,, Jasné, že sa teším ja len že, s vami zase nebudem a to ste len teraz prišli." ,, Ale Lee. Kto povedal, že tu budeš sama? Vybavil som to tak, aby si mohla ísť aj ty." povedal Namjoon a ja som sa mu hodila okolo krku. ,, To si zaslúži oslavu." skríkol Hobi. ,, Skočíme do nejakého baru to osláviť." navrhol Jimin a všetci súhlasili, tak sme sa šli prezliecť.

Po asi pol hodine sme boli všetci nastúpený pred dverami. ,, Tak, môžme ísť." povedal Kookie a vyrazili sme. Šli sme do najbližšieho baru a našli si voľný box. Objednal sme si niečo na pitie a všetko začalo. ,, Nech sa nám vydarí koncert a spoločne si to užijeme." Pripili sme si a pomaly do seba liali alkohol. Ja som pila asi najmenej, čo sa o ostatných povedať nedá. Začala tam hrať nejaká dobrá hudba a všetci šli na parket, kde to poriadne rozbalili. Ja som len sedela a sledovala ich, no nie na dlho. ,, Môžem prosiť?" spýtal sa Hobi a ja som len prikývla. Hobi ešte niečo povedal DJeyovi a ten tam zapol nejakú vášnivú hudbu. Ani neviem ako, no s Hobim sme začali tancovať salsu a hneď potom tango pričom nás ostatný sledovali s otvorenými ústami a vytvorili okolo nás kruh. Keď sa na chvíľu hudba stopla, všetci nám zatlieskali a znova sa rozišli. Naskočila tam pomalá hudba, na ktorú som zase tancovala s Jiminom. Držali sme sa v pevnom objatí a usmievali sa na seba.  Potom tam dali ich pesničku s názvom FIRE a oni začali tancovať ich choreografiu a mňa do toho tiež pridali. Našťastie som kroky poznala, takže to nebolo skoro vôbec ťažké. V bare sme boli až do nejakej ôsmej večer. Potom sme sa už vybrali domov. Zavolali sme si ich vodiča a on po chvíli prišiel a už sme boli doma. Chalani hneď zapli hudbu a pokračovali v tancovaní. Ja som sa šla osprchovať a potom už šla do postele, keďže som bola unavená ako kôň. Už som pomali zaspávala, no zrazu som začula ako sa otvárajú dvere, tak som sa pozrela, kto tam je. Bol to Tae a mieril si to ku mne. ,, Lee, spíš?" ,, Nie ale snažím sa o to." ,, Vieš, chcel som ti niečo povedať." ,, Čo také?" spýtala som sa a pozrela mu do očí. ,, Vieš, odvtedy, čo si k nám prišla som k tebe začal niečo cítiť. Najskôr som si myslel, že sa mi to len zdá, no potom ako som ťa začal viac spoznávať som si overil, že ťa milujem Lee." Bola som zaskočená no zároveň strašne unavená tak som len rýchlo odpovedala. ,, Tae, si strašne opitý a hovoríš blbosti. Choď spať a zajtra ti bude lepšie." On si len povzdychol. ,, Asi máš pravdu. To bude ten alkohol. Tak dobrú noc Lee." ,, Dobrú Tae." povedala som a už aj spala. Som zvedavá na zajtrajšie ráno...