Nový priatelia alebo niečo viac? (Prebieha oprava chýb)

Čo tu robíš!?

 Zistila som, že to je...  

,, Max?" Čo tu robíš?" ,, Pamätáš ako si mi raz povedala, že chceš ísť do J .Kórei a ja som povedal, že pôjdem s tebou?" Prehltla som. Stále som nechápala. ,, Ty si sa na mňa vykašľala a šla bezo mňa." ,, A ty sa čuduješ?! Veď si mi dal jasne najavo, že ma už nechceš. Dokonca si ma podviedol kvôli nejakej namyslenej bohatej pipke." ,, Ale no ták. Dobre vieš, že som to tak vtedy nemyslel. Ja ťa stále milujem a vždy som ťa miloval. To len ona sa mi vtedy vyhrážala, že ti ublíži keď nespravím to čo chce. Je mi to ľúto. Chcel by som ťa naspäť a myslím, že aj ty mňa." povedal a nevinne sa usmial. ,, Na to si ako prišiel?" ,, Keby si ma nenávidela, nestojíš tu teraz predo mnou ale niekde by si utiekla." Mal tak trochu pravdu. Asi ho stále milujem, aj keď nie tak ako niekedy. Predsa ma podviedol. Od vtedy som zabudla aké je to, niekoho milovať. Zabudla som, aké je to, cítiť také príjemné teplo pri srdci. ,, Možno ťa trochu ešte milujem, no nie ako vtedy. Ale to nemení nič na tom, čo sa stalo. A neviem, či vôbec dokážem ešte niekoho milovať. Po našom rozchode mi ostala diera v srdci. Neviem, či sa ju niekomu podarí zaplniť." ,,Tak mi daj aspoň druhú šancu. Keď už nie ako priateľovi, tak aspoň ako kamarátovi." Zúfalo prosil. Už som mala pocit, že si ide kľaknúť na kolená tak som rýchlo niečo povedala. ,, Tak dobre, len si tu nekľakaj na kolená. Aj tak sa na nás už všetci pozerajú." Usmial sa jeho širokým úsmevom a objal ma. ,, Ďakujem Lee. Si poklad." Povzdychla som si a opätovala mu objatie. ,, Nemala by si zajtra čas? Chcel by som  sa s tebou niekam pozrieť." ,, Myslím, že mám. Vymeníme si čísla?" Bola to blbá otázka ale nevedela som ako inak sa ho to mám opýtať. Znova sa usmial. ,, Okej." Potom sme si už len sadli na lavičku pri ceste a rozprávali sa. ,, A mimochodom. Ako si sa dozvedel, že som tu?" ,, Povedala mi to Kiki." ,,Aha." Kiki bola moja dobrá kamarátka. Jej jedinej som povedala, že sa sťahujem. Sedeli sme tam celkom dlho. Vytiahla som mobil a pozrela, koľko je hodín. Skoro mi oči vypadli, keď som zistila, že je už po 16-stej a mám milión zmeškaných hovor od brata a ostatných. ,, Ja už budem musieť ísť brat ma už zháňa a kamaráti tiež." ,,Nehovorila si, že bývaš len s bratom?" ,, To som sa asi pomýlila. Bývam s bratom a jeho kamarátmi z ich skupiny." ,,Aha. Môžem ťa odprevadiť?" ,, Keď chceš?" A tak sme šli pri môj dom. Cestou som ešte napísala Jiminovi, že som na ceste.

Cesta ubehla celkom rýchlo. Zastavili sme pred mojim domom. ,,Tak, sme tu." ,, Wau. Docela pekný dom." ,,Myslíš?" Ja som si ten dom ani moc neobzerala. Teraz som sa pozrela do okna, v ktorom sa svietilo a zdalo sa mi, že tam niekto bol. Nakoniec sme sa už len rozlúčili a zakývali si. Vstúpila som do domu a hneď pred dverami som zbadala nahnevaného Jimina. ,, Kde si pre boha bola tak dlho? A kto bol ten chlap pri tebe? Vravela si, že ideš len na nákup a ty prídeš s nejakým chlapom?" ,, To bol len kamarát zo Slovenska. Tiež sa sem presťahoval. Stretla som ho po ceste tak sme sa spolu rozprávali a na koniec ma odprevadil až k domu." ,, Máš šťastie, že ťa odprevadil a nič ti nespravil. Lebo keby prídeš domov sama alebo s chlapom, ktorého nepoznáš alebo ho nepoznám ja, tak si mŕtva. A ako sa volal ten chlapec? Prišiel mi docela povedomí. " ,, No, vlastne som ti raz posielala jeho fotku ešte keď som s ním chodila." ,,Počkať. Ty si sním chodila? Veď si mi vravela, že je to len kamarát. Prečo si mi v tedy klamala?" ,, Ja som ti to chcela aj povedať ale hneď na druhý deň potom, sme sa rozišli." ,, A prečo ste sa rozišli!?" To už som mu povedať nechcela, lebo by mi zakázal sa s ním stretávať. ,, Nejako nám to spolu neklapalo, tak sme sa rozišli." Povedala som teda aspoň polovičnú pravdu. ,,Aha." Potom ma už nechal ísť odložiť nákup. Otvorila som dvere do kuchyne a všimla si ako sú tam ostatný chalani nalepený na dverách. ,, Vy ste nás odpočúvali!?" ,,Tak trochu." povedal Hobi. ,,Hobi hovorili sme aby si bol ticho." pošepkal mu Tae do ucha. ,,Ach ták. Hobi, ty a ostatný, až na Taeho máte odpustené." Všetci sa potom rozutekali z kuchyne a Taemu zaterasili únikovú cestu. Ten len myksoval s kľučkou a na sucho prehltol. Ja som odložila nákup a pomali sa k nemu približovala. On len znova prehltol. ,, P-prosím... nezabíjaj ma." povedal a ja som sa zmohla len na zabijácky pohľad. Prišla som k nemu ešte bližšie na čo on zavrel oči. ,,Neboj. Nebude to bolieť." povedala som a začala ho štekliť. On sa len smial a plakal zároveň. Po chvíli ma to prestalo baviť tak som ho pustila a on utiekol do obývačky za ostatnými. Ja som išla robiť malú večeru. Po chvíli ku mne prišiel Jin. ,,Môžem ti pomôcť?" ,, Jasné." Po asi pol hodine sme to mali hotové, tak sme zavolali ostatných. Tae sa odo mňa držal ďalej než obvykle. Asi mal zo mňa ešte stále strach. Prišla som k nemu a nabrala mu jeho obľúbené jedlo, ktoré som dnes spravila špeciálne pre neho. ,, Nech sa ti páči. Dúfam, že sa po tomto už nebudeš odo mňa vzďaľovať. " ,,Pozrel sa do taniera a keď zbadal svoje obľúbené kimchi hodil sa mi okolo krku a začal ďakovať. ,, Dobre dobre, nemáš za čo. Len už jedz, lebo ti to Jin zoberie. Pozrela som sa na Jina a vážne vyzeral akoby to chcel zjesť. ,,Jin! Ani sa toho neskús dotknúť. To je moje kimchi." povedal Tae a doslova skočil po jeho miske s kimchi. Po večeri som už len umyla riad, s ktorým mi pomohol Kookie. ,, Vďaka za pomoc." ,, Nemáš za čo. Dúfam, že to dnes večer platí. ,,Jasné. Dneska som na to nezabudla." ,, A neprespala by si u mňa? Vieš, z chalanov u mňa raz prespával len Jimin, no a chcel som skúsiť, aké by to bolo spať v jednej miestnosti s dievčaťom.Viem, je to divné ale strašne by som to chcel skúsiť. Ale keď nechceš nemusíš." povedal a sklopil zrak. ,,Jasné. Prečo nie? Znie to celkom zaujímavo." On sa na mňa usmial a objal ma. Povedala som mu, že sa idem rovno prezliecť do pyžama a potom prídem. On prikývol a tak som sa vybrala do izby. Dosť ma prekvapilo, že bolo zhasnuté a Taehyung spí. Ani som nezapaľovala svetlo a šla do kúpeľne. Tam som si dala pyžamo a šla po tichu do Jungkookovej izby. Najprv som zaklopala, no neotváral, tak som otvorila dvere a vstúpila. Počula som tiecť vodu v kúpeľni takže sa asi sprchoval. ,,Kookie? Sprchuješ sa?" ,, To si ty Lee? Ano, sprchujem. Môžeš si zatiaľ niečo zahrať." ,,Oki, a potom keď vídeš tak sa prosím ťa nezľakni môjho pyžama." ,,Prečo by som mal?" ,, Uvidíš sám." povedala som a zapla si playstation.  

Jungkookov pov. :

Počul som kroky do mojej izby. Pomyslel som si, že je to Lee. Už som sa chcel ozvať, no predbehla ma. Na konci mi povedala, nech sa nezľaknem jej pyžama, čo ma docela prekvapilo. Snažil som sa rýchlo osprchovať, no to by som nebol ja, keby mi to netrvalo pol hodinu. Na koniec som konečne vyšiel zo sprchy a utrel sa do uteráka. Šaty som mal v izbe, pretože som si myslel, že Lee príde trochu neskôr. Obmotal som si okolo pása uterák a po tichu som otvoril dvere. ,, Lee, ja som si tu zabudol pyžamo, tak si ho zoberiem a pôjdem sa prezliecť." ,,Ok." zamumlala. Pri dverách do kúpeľni som sa na ňu pozrel a myslel si, že umriem. Mala na sebe len spodné prádlo a pozerala sa do telky na hru s takým nádherným výrazom až som mal pocit že omdliem. Rýchlo som sa zavrel, oprel sa o dvere a rozdýchaval to, čo som práve videl. Nikdy som si nemyslel, že v mojej izbe bude niekedy nejaké dievča a k tomu také nádherné ako Lee. Už v tedy, ako mi o nej Jimin rozprával som si myslel, že som sa do nej zamiloval. A potom, keď k nám prišla, som si to overil na 100%. Keď som sa jej opýtal, či by u mňa prespala a ona súhlasila, myslel som, že asi umriem od šťastia.

Po pár minútach obliekania a rozdýchavania situácie, som vyšiel z kúpeľne. Mal som na sebe trenky a volné tričko. Keby tam nebola Lee, tak si to tričko neoblečiem, no neviem ako by reagovala keby ma zbadala bez trička. Predsa len, neviem ako myslia dievčatá. Sadol som si k nej a začali sme hrať. 

Lee pov. :

Čudovala som sa, že má na sebe tričko. Mne prišlo, že je tu celkom teplo, no neriešila som to, pretože tentokrát vyhrával v Narutovi on. Snažili sme sa byť po tichu, keďže už bolo neskoro. Tento raz vyhral on. Bolo vidieť, že keby ostatný nespia tak by začal behať do kola okolo celého domu a kričať od radosti. Potom sme to už vypli, pretože sme boli strašne unavený. ,, Jungkook?" ,,Hmm?" ,, Dobre vidím, že sa v tom tričku potíš tak prečo si ho nedáš dole?" ,, A nebude ti to vadiť?" ,, Prečo by malo? Taehyung tiež spáva len v trenkách a mne to nevadí."  ,, Aha, tak ja si ho teda dám dole. Je mi v ňom do trochu teplo ako si si už všimla." Trochu som sa zasmiala. Zdalo sa mi, že sa trochu hanbí. ,,A Kookie? Nemohol by si mi požičať nejakú deku a vankúš prosím?" ,, Na čo ti to bude? Veď na posteli ich je dosť." ,,A nemám spať na zemi?" spýtala som sa lebo som bola trochu vedľa. ,,To v žiadnom prípade. Obidvaja budeme spať na mojej posteli. Je dosť veľká pre nás oboch. Bola som trochu prekvapená ale radšej spať na posteli než na zemi. Ľahla som si vedľa neho. On potom zhasol malú lampičku a popriali sme si dobrú noc. No po pár minútach nastal problém. Keďže od vtedy, čo som sa sem presťahovala, som spávala s Taem v jednej posteli a boli sme na seba prilepený, tak som sa na tom stala trochu závislá. ,,Kookie?" ,,Hmm?" ,,Vadilo by ti keby ťa objímem?" Asi bol zaskočený no po pár sekundách odpovedal. ,,Nie, nevadilo." ,, Ďakujem." Tak som sa k nemu pritisla a hneď na to aj zaspala. Mala som nádherný sen o tom, ako žijem spolu s Jiminom, otcom a mamou a niekedy chodím aj za chalanmi, s ktorými si suprovo rozumiem a spolu blbneme a stále sa smejeme.