Nový priatelia alebo niečo viac? (Prebieha oprava chýb)

Prvý deň ako pár

Dnešné ráno bolo jedno z najlepších. S Kookiem sme vstali trochu skôr, tak sme si šli spraviť nejaké raňajky. Tie sme si preniesli do Kookieho izby na posteľ a zapli si nejaké anime. ,, Nechcela by si teraz spávať u mňa?" spýtal sa ma. ,, Jasné, že hej. Len si sem budem musieť priniesť pár vecí." ,, To ešte domyslíme večer. Teraz chcem s tebou dopozerať toto anime." ,,Aj ja. Je to dosť zaujímavé, no nechápem, prečo si to dievča nechce priznať, že toho chlapca miluje." ,, Tak už to niekedy býva. Miluješ niekoho, no nechceš si to priznať, pretože si myslíš, že on by o teba ani nezakopol alebo, keď sa mu vyznáš tak by sa ti vysmial, no pritom ten chlapec alebo dievča ťa miluje tiež." ,, Ako to, že si ešte nikoho nemal? Z tvojho rozprávania sa mi zdá, že máš kopec skúseností." ,, To bude zrejme za to, že mám za sebou kopec romantických filmov, seriálov a hlavne anime." ,, Čudujem sa, že ťa vôbec baví pozerať niečo romantické." ,, A nemôže?" pozrel sa na mňa s prižmúrenými očami. ,, Môže, len väčšina chlapcov majú radi skôr horory alebo nejaké akčné filmy a také veci." ,, Ale ja nie som ako ostatný. Som jedinečný." povedal a ruku si hrdo položil na hruď.  ,, Jasné, už len ty a jedinečný." povedala som zo smiechom.  ,, Ty to snáď chceš poprieť?" spýtal sa a priblížil sa ku mne. ,, Hej." ,, Tak to odvoláš." Ani som nestihla zaprotestovať a už bol nadomnou a začal ma štekliť. ,, K-kookiee. P-prestaň, to šteklí." ,, Tuto?" Na bokoch som bola extrémne šteklivá. ,, Prosím." opakovala som pomedzi smiech. ,, Prestanem až keď uznáš, že som jedinečný."  ,, To nikdy." ,, Tvoja smola." Začal ma štekliť ešte rýchlejšie, tak som to nakoniec vzdala. ,, Dobre-dobre. Poviem to." ,, Počúvam." ,, Priznávam, že si jedinečný." ,, Len?" ,, Aish. Si jedinečný, múdry, výborný tanečník a spevák." ,, Hneď je to lepšie." ,, Tak. A teraz zo mňa zlez." Uškrnul sa. ,, Súhlasil som s tým, že ťa prestanem štekliť a nie, že z teba zleziem." ,, A čo chceš akože teraz spraviť?" ,, Toto." Ani som nestihla zareagovať a on už bol prilepený na mojich perách. Zmohla som sa len na spolupracovanie. Práve sme mali vojnu jazykov, keď sa z ničoho nič otvorili dvere a v nich stál prekvapený Yoongi. Hneď sme sa od seba z Kookiem odtiahli. ,, Č-čo t-to bolo?" vykoktal. ,, Nooo, my spolu-" ,, Chodíte?" ,, Hej." Jeho prekvapený výraz sa zmenil ako keby vo výťazný. ,, Takže to znamená..." ,, Čo?" spýtali sme s Kookiem naraz. ,, To znamená, že som vyhral stávku!" skríkol a niekde utiekol. ,, Akú stávku?" spýtala som sa Kookieho. ,, Netuším. Poďme za ním." Našli sme ho v obývačke ako pred ostatnými tancuje a kričí, že vyhral. ,, Ako, že si vyhral?" spýtal sa Jin. ,, Vyhral som tú stávku, kde sme sa stavili, že kto si získa Lee." ,, Takže to znamená, že Lee je s..." začal Hobi a všetci sa otočili na mňa a Kookieho. ,, Ano. Sme spolu." potvrdili sme im. ,, Do chladničky!" vykríkol Jin a všetci sa na neho pozreli s nechápavým výrazom. ,, Nie že by som nebol šťastný, ale práve som prehral stávku." vysvetlil. ,, Takže, my teraz dáte moju výhru." povedal Yoongi a pribehol ku chalanom na gauči. Jin, Joon a Jimin mu dali nejaké sladkosti, ktoré boli tá výhra a Yoongi si spokojne odhopkal do izby. ,, Vysvetlíte nám to už konečne?" upútal pozornosť Kookie. Chalani nám to v rýchlosti vysvetlili a potom nám začali ešte aj gratulovať. ,, Okej už prestaňte. Mali by sme ísť do práce." Všetci zrazu odvrátili zrak. ,, Deje sa niečo?" spýtala som sa. ,, No, vieš. My sme na dnes vybavili voľno nám aj tebe." povedal Kookie. ,, A prečo?" ,, Chcel som byť s tebou a chalani si chceli oddýchnuť." ,, Tak okej." Odišli sme do izby. ,, Čo budeme robiť?" spýtala som sa. ,, Nejdeme sa len tak prejsť?" ,, Môžme." prezliekli sme sa a rovno vyrazili. Chalani sa na nás pozerali ako na vrahov, čo som nechápala a radšej šla za Kookiem. Len tak sme sa prechádzali po meste až sme zastavili pri jednej lavičke, kde sme si sadli. Po tichu sme sa rozprávali, no zrazu sme začuli niečo neďaleko od nás za stromom.  Najprv sme tomu nevenovali žiadnu pozornosť, no keď sa to ozvalo už tretí krát, zbadali sme, že za tým stromom stojí pár ľudí. Hneď sme vedeli, že to budú chalani, tak sme si zahrali menšie divadielko. ,, Aleee. Kookieee, prestáň. Čo keď nás niekto uvidí?" ,, To sa ťa už ani nemôžem dotýkať tak, ako dnes ráno?" ,, Ako si sa jej dotýkal!?" skríkol Jimin pričom vyšiel z poza stromu aj s ostatnými. My s Kookiem sme sa začali smiať. ,, To bolo len zo srandy. Prečo nás vôbec sledujete?" spýtal sa Kookie. ,, Chcel som si overiť, či si pre ňu ten pravý a ako vidím, tak vy ste pre seba ako stvorený."  Povedal Jimin. Nakoniec to skončilo tak, že sme šli do jednej reštaurácie, ktorú sme skoro celú vyjedli a potom šli domov, kde sme pozerali filmy.

V noci sa každý pobral do postele a my tiež, no ešte pred tým sme preniesli moje veci do Kookieho izby. Bola to rychlovka, pretože som nemala veľmi veľa vecí. Nakoniec sme si ľahli do postele a zaspali.