Nový priatelia alebo niečo viac? (Prebieha oprava chýb)

Je to len kamarátske stretnutie...

Ráno som vstala na to ako niekto kričí moje meno. ,,Lee? Kde si? Lee!" Vstala som z teplej postele a pretrela si oči. Jungkook sa už tiež zobúdzal. ,, Dobré ráno Lee." ,,Aj tebe dobré. Nevieš, kto to kričal moje meno?" ,,Zdá sa mi, že Tae, ale nie som si istý." ,, Aha." Chcela som ešte niečo povedať, no v ten moment vošiel do izby Tae. Ten jeho výraz, keď nás uvidel v posteli bol na nezaplatenie. 

,,Lee, čo tu robíš? A prečo si vedľa Jungkooka? Ty si spala dnes tu? Prečo si nebola v izbe? Vieš ako som sa o teba bál!?" ,,Kľud Tae. S Kookiem sme sa včera dohodli, že u neho prespím. Chcela som ti to potom povedať ale ty si už spal, tak som ťa nechcela budiť." Jungkook len pritakal. ,,Bože. Mala si ma zobudiť. Myslel som si, že ťa niekto uniesol." ,, Prečo by ma niekto mal uniesť?" ,, Lebo... lebo... no, to nechajme na neskôr." Nechápala som, no ďalej som sa už nepýtala. Pozrela som sa na mobil, zatiaľ čo  sa Kookie išiel prezliecť do kúpeľne a Tae práve pri dverách rozdýchaval, čo sa práve stalo. Práve mi písal Max. 

Messenger conversation:

                                                Max: Ahoj. Kedy sa môžme stretnúť? 

                                               Lee: Asi za také dve hodinky. Vyhovuje? 

                                               Max: Jasné. Zatiaľ sa maj :) 

                                               Lee: Aj ty :3  

     End of messenger conversation 

Prišiel ku mne Kookie a spýtal sa ,, S kým si to píšeš?". ,,Len s kamarátom. Za dve hodiny sa máme stretnúť." ,, Myslíš toho svojho bývalého? Ty s ním znova chodíš?" spýtal sa Tae s vyplašeným výrazom, ktorý som nechápala. ,, Nie, len sa chce stretnúť. To je všetko." ,, Len aby. Našu Lee si nikto nebude brať. Ona patrí len nám." povedali naraz a ja som sa zasmiala. ,,Odkedy som váš majetok? To vy patríte mne." Na to prišli ku mne a objali ma. ,, Okej chalani, môžete ma pustiť. Chcete niečo na raňajky? Včera som kúpila pár vecí takže by sme mohli spraviť palacinky, nie?" ,, Anoo. Budeme variť s Lee." vraveli a pritom skackali ako malé deti. ,, Okej deti moje milované, ideme smer kuchyňa." Potom sme šli do kuchyne, samozrejme už oblečený. Dosť ma prekvapilo, že nikto nebol hore, keď ešte pred chvíľou tu Tae vrešťal ako o život. Aspoň nás nebudú  vyrušovať. Začali sme teda robiť palacinky, no to by sme neboli my, keby to neprežívame. Kričali sme po sebe a komentovali každú palacinku.

Pomaly sme to už mali hotové a začali sem prichádzať aj ostatný. ,,Ach, tak dobre to vonia." povedali ostatný keď prišli. Tae a Kookie si s ostatnými sadli za stôl takže podávanie jedla ostalo na mne. ,,Hmm. Nikdy som si nemyslel, že sa mi niekto z tohto dormu vyrovná vo varení ale Lee, ty si to vyvrátila." povedal Jin a usmial sa na mňa. ,, Vďaka Jin, ale tieto palacinky som robila aj s Kookiem a Taem, takže aj oni na tom majú podiel." Oni dvaja sa na mňa vďačne pozreli a potom upreli svoj pohľad na Jina a tiež čakali pochvalu. Jin si to všimol. ,, Vďaka aj vám. Ale aj tak to nič nemení na tom, že vy dvaja to neviete tak dobre ako Lee a ja. Stavím sa, že ona spravila toho najviac a vy ste spravili len zopár kúskov, pretože na niektorých je vidieť že sú trochu pripálené." povedal a trochu sa uškrnul. Oni to ani moc nevnímali, pretože už sa vŕtali v palacinkách. Jin si len povzdychol, na čom sa všetci po tichu zasmiali a pokračovali v jedení. Po jedle som šla umyť riad a ostatný sa chystali do BigHitu. ,,Môžem ti pomôcť?" spýtal sa Hobi. ,,Jasné." Po doumývaní sme sa ešte rozprávali. ,,Nepôjdeš dnes s nami? Budeme len nacvičovať." ,, Aj by som šla ale na dnes mám už dohodnuté stretnutie s kamarátom." ,, Myslíš tvojho bývalého?" ,, Ano, prečo?" ,, No, vieš. Väčšina dievčat sa po rozchode s chlapcom už nikdy nechce stretnúť ale ty s ním ideš dokonca aj von a vôbec sa nebojíš, že by ťa uniesol alebo ťa zneužil." ,, To by mi hádam nespravil. A keby aj hej, mám predsa vás, takže by ste ma zachránili." ,,Ach. Prečo si tak úžasná?" povedal až som to skoro nepočula. Trochu som sa uchechtla. ,, Ďakujem." On sa pri tom začervenal a radšej sa šiel obuť. Všetci už stáli pri dverách, tak som ich šla ešte pozdraviť. Na koniec ku mne prišli Tae a Kookie, ktorý ma objali. ,, Dávaj si na seba pozor." ,, Keby sa niečo stalo, zavolaj nám." ,, Dnes končíme o niečo skôr." ,, Maj sa a uži si to." ,, Ale nie nejako extra. Doma ťa ešte budeme potrebovať." ,, Okej chalani. Aj vy sa majte a hlavne sa vráťte živý." Potom už odišli a ja som sa šla chystať. Obliekla som si bledo modré shortky  a čierny crop top. Potom som už len napísala Maxovi, zamkla dorm a šla na ulicu.

O chvíľu prišiel aj Max. Pozdravili sme sa a niekde sme šli. ,, Kam ideme?" spýtala som sa. ,, To je prekvapenie." povedal a potom sme už len po tichu kráčali.

,,Tadá." Pozrela som sa na budovu pred nami a skoro mi vypadli oči. ,, Pamätáš ako sme si raz povedali, že sa sem pôjdeme pozrieť? Tak sme tu." Rýchlo som ho objala a spolu sme sa rozbehli do Aqua-parku. Bolo to tam nádherné. Prechodili sme skoro všetko a na koniec sme sa zastavili pri delfínoch. Vždy som ich chcela vidieť na živo. ,, Ďakujem, že si ma sem zobral." ,, To ešte nič nie je." povedal a už ma ťahal von. Šli sme do nejakého parku. Až keď sme zastavili, zistila som že je to Tapgol Park. Sem som vždy chcela ísť a on to dobre vedel. Bolo to tam krajšie než na obrázkoch. 

,,Bože, Max ja ti tak ďakujem. Tak veľmi som sem chcela ísť a teraz tu stojím." dopovedala som a hneď ho objala. On mi objatie opätoval a šli sme ďalej. Boli sme tam asi dve hodiny a potom sme sa vybrali do nejakej kaviarne. Tam sme si niečo objednali a debatovali. ,, A aký sú tvoji kamaráti?" spýtal sa. ,, Sú veľmi milí, veselý, zábavný a dosť nápomocný, no niekedy vedia byť aj trochu zvedavý a predstavujú si veľké veci." Potom sme už len zaplatili a vyšli von. Pozrela som sa na hodinky a tie mi ukázali, že je už 19 hodín. Usúdila som, že už by som mala ísť tak ma Max znovu odprevadil. ,,Dnes to bol super deň. Dúfam, že si to niekedy zopakujeme." ,, Možno hej. Zatiaľ sa maj." ,,Aj ty." V dome sa svietilo takže ostatný už sú doma. Vstúpila som a hneď na mňa skočili Tae a Jungkook. ,,Ahojte." ,, Chýbala si nám." ,, Veď aj vy mne deti moje." ,, My nie sme deti." Naduli líčka. ,, Nie? Tak kto potom?" ,, Sme dospelý, ktorý sa o teba báli." ,, Ale no. Veď už som doma." ,, Kde si bola?" spýtal sa Jimin, ktorý sa tam nejak objavil. ,,Vy ste mu to nepovedali?" ,, Mysleli sme si, že to je tajomstvo." Povzdychla som si. ,, Bola som vonku s Maxom." ,, A to si mi nevedela povedať!? Mohlo sa ti niečo stať. Čo by si potom robila? Mohol ísť aspoň jeden z nás." ,, Veď sa nič nestalo. A načo by niekto mal ísť so mnou keď som bola s Maxom?" ,, Len pre istotu. Mohol ti niečo spraviť a ja nechcem ísť na tvoj pohreb tak na to mysli!" ,,Prosím ťa. Ukľudni sa. Nič to nebolo a Max je dobrý človek a aj docela silný, takže sa ma nikto nedotkol." ,, No a čo? S nikým nechoď von bez môjho povolenia inak ti to zakážem!" Toto som už nevydržala a začala som zvyšovať hlas tak ako on.  ,, To mi chceš brať slobodu!?" ,, Keď ma nebudeš počúvať tak hej." ,, A čo si ty?! Môj otec alebo mama? Nie a ani nebudeš lebo oni už nežijú. Všetko by bolo lepšie keby tu ani nie som!" skríkla som a bežala do izby kde som sa rozplakala. Začula som za sebou kroky. Myslela som si, že je to Jimin tak som rýchlo zamkla dvere. ,,Lee, to som ja, Hobi. Pustíš ma prosím?" Trochu som sa ukľudnila aj keď som stále plakala a otvorila dvere.  ,, Neplač Lee. Jimin sa o teba len bál. To čo povedal nemyslel vážne. Nechce ťa tu držať len nechce aby sa ti niečo stalo." povedal a objal ma. ,, Vďaka Hobi, ale čo keď to myslel vážne?" ,, On by to nikdy nemyslel vážne. Len keď sa o niekoho bojí tak hovorí samé nezmysli." Ešte chvíľu ma objímal a potom sa odo mňa odlepil. ,, Keď chceš, môžeš ísť dnes spať do mojej izby. Mne to vadiť nebude." ,, Okej. Ale varujem ťa. Spávam len v spodnom prádle." ,, To mi nevadí. Som na tom podobne." uchechtol sa. Potom sme šli k nemu do izby. Mal ju menšiu než Kookie ale väčšiu ako ja a Tae. Pustil ma prvú do sprchy tak som si zmyla zaschnuté slzy a postupne aj telo. Potom som sa už len dala do pyžama a pustila Hobiho. Najprv na mňa asi 3 minúty pozeral s otvorenými ústami a potom sa šiel osprchovať. Ja som si už ľahla do postele a chvíľu si písala s Maxom. Po asi 10 minútach prišiel Hobi. Chvíľu sme sa ešte spolu rozprávali a potom šli spať. Samozrejme, to by som nebola ja, keby sa na neho neprilepím. ,, Dobrú noc plačko." ,, Dobrú noc vankúšik." Potom som už len zaspávala s myšlienkami na zajtrajšok. 

----- 

Tak tu je nová časť. Dúfam, že sa aspoň trochu páčila. Ospravedlňujem sa za chyby a podobne :)