"Taehyung vstávaj, za hodinu sme naspäť aj s Jungkookom, tak sa bež dať do poriadku a nie len seba, ale aj túto izbu, veď teraz bude vaša spoločná"
Zo spánku ma vytrhol otcov hlas. Niečo mi hovoril, ale mňa to absolútne nezaujímalo, chcel som ešte spať. Jediné čo som zaregistroval bolo Jungkook...to už ma kvôli nemu aj budí? Ešte som ho ani nevidel, ale už k nemu pociťujem takú veľkú nenávisť.
"Počúvaš ma?" boha zas ten otravný hlas.
"No nie ty kokos, nabehneš mi do izby, zobudíš ma, vyprávaš mi dáke sračky a ešte sa aj priblbo pýtaš.." už nech radšej vypadne pre tú omegu.
"Nemusíš byť hneď taký 'milý' " zamrmlal si otec.
"A ty nemusíš byť taký hlučný. Takže láskavo si už choďte pre toho svojho Jungkluka (tak ho naozaj volá môj oco😶😂) a mňa nechaj si ešte pospať" odvrkol som mu.
"Buď na neho aspoň trochu milý Tae.." pfff že milý. Nič som mu na to nepovedal, nemusel som. Otec moju odpoveď aj tak pozná, tak radšej odišiel dole za mamou a ja už som iba počul zabuchnutie hlavných dverí.
Neochotne som vstal z postele, lebo už by som aj tak nezaspal. Na nejaké raňajky som mal úplne dosratú náladu, tak som zo seba išiel urobiť človeka.
Možno by som mohol aj tú izbu dať trochu do poriadku, aby sa nepovedalo.
Ani som sa nenazdal a už som počul z dola buchnutie dverí, neobťažoval som sa ísť dole, nechcem ho vidieť, bodaj by vypadol.
Z hlboka som sa nadýchol a vtedy som to zacítil. Bola to tá najkrásnejšia vôňa akú som kedy cítil, úplne mi opantala zmysli, tak som si radšej sadol na postel a zas sa z hlboka nadýchol.
'Čo to tak môže byť? Žeby to bol ten Jungkluk? Pochybujem, možno to bude iba niekto z ulice a kedže mám otvorené okno tak je to cítiť až sem' z môjho rozmýšľania ma vytrhlo mamine volanie, aby som prišiel dole. Znela úplne nadšene, šťastne a milo. Takýmto tónom už na mňa strašne dlho neprehovorila a zrazu príde ten debil a je z nej najmilšia mamička sveta.
Otvoril som dvere a do nosu mi udrela zvovu tá vôňa, ale teraz oveľa silnejšie. 'Žeby to bol naozaj on?' zatriasol som hlavou a snažil som sa ukľudniť. Tá vôňa má nútila sa rozbehnúť dole za zdrojom.
Aj keď ťažko, pomaly a kontrolovane s neutrálnym výrazom na tvári, som sa vydal dole.
Zastal som v strede schodov, videl som iba rodičov, tak som zašel nižsie a tam som ho zbadal.
Bolí ma, že toto hovorím, ale ten Jungkluk bol krásny a k tomu tá jeho vôňa...bože zabite ma ,ja ho tu nechcem a rozhodne o ňom takto premýšľať nemôžem.
Zišiel som úplne dole a nahodil som môj povýšenecký face, ktorým dávam všetkým (teraz hlavne jemu) najavo, že sú mi ukradnutý.
"Tak Tae, čo keby ste sa zoznámili?" ty kokos mama nič trápnejšie si povedať nemohla.
Podišiel som k tomu klbku strachu, ktoré sa na mňa ani nebolo schopné pozrieť.
"Keď sa s niekým zoznamuješ nemal by si sa na neho aspoň pozreť" povedal som ironicky smerom k nemu.
"Uhh...n-no ja ...prepáč" začal sa ošívať a konečne sa na mňa pozrel. Preboha ten chalan je taký neschopný, že sa ani predstaviť nevie?
"Tak dobre začnem ja, lebo ty si očividne úplne mimo" po tejto vete sa do mňa zaryli nespokojné oči mojich rodičov.
"Som Taehyung" povedal som bez štipky emocií ,zatiaľ čo on sa triasol jak ratlík.
"Je-onkook....teda nie Jungkook, Jeon je moje priezvisko" ma podrž on ani nevie ako sa volá...to fakt si toto dovliekli rodičia domov?
"Tae zlatko, choď s Jungkookom hore, ukáž mu izbu a pomôž mu vybaliť sa prosím" povedal otec.
"To zlatko si láskavo odpusti" odvrkol som a bez ďalšieho slova som sa vybral hore a ten skoro nemý ma nasledoval.
"Tak to je tvoja posteľ, to tvoja skriňa, k mojim veciam sa ani nepribližuj inak už nebudem taký milý" 'zavrčal' som na neho a on iba prikývol so sklonenou hlavou.
"Kúpeľňu máme bohužial spoločnú, takže dúfam od teba nič nechytím" povedal som posmešne. Aj keď ma ten chalan niečím až moc priťahuje k sebe a teraz nemyslím len vzhľad a pach, nebudem k nemu milý...je to pre mňa nezvaný hosť a k tomu ešte aj priblblý, keďžde ani nevie ako sa volá.
"Môž-môžem si ísť d-ať sprchu?" ozvalo sa tichúčko. Nikdy som nevidel nikoho tak submisívneho. Je sranda sa na to pozerať.
"Choď, ale neže sa tam utopíš..alebo kľudne môžeš" podišiel som k nemu a zodvihol som mu hlavu.
"Aby bolo jasné, nechcem ťa tu. Možno ti to už došlo, ale podľa toho čo som videl nemáš moc veľké IQ, takže ti to radšej hovorím...a teraz už mi vypadni z očí" falošne som sa na neho usmial.
Jungkook:
Bolo to strašné...fakt som si prial aby bol ten môj 'brat' aspoň trochu normálny alfa, ale toto bolo stokrát horšie.
Keď som ho zbadal na tých schodoch myslel som, že sa zložím a tá jeho úžasná vôňa mi moc nepomáhala.
Počul som, že aj podľa vône môžme spoznať svojho budúceho mate-a (nwm ak to napísať😂) a ja som nikdy pred tým necítil nič lepšie, ale ak má byť toto on tak spánom bohom.
Rýchlo som zaliezol do kúpeľne a rozdýchaval som to, že sa ma chytil.
Pokožku som mal úplne rozhorúčenú a nevedel som pravidelne dýchať. Nechápem ako toto so mnou môže robiť jeden jediný dotyk.
Napustil som si vlažnú vodu v ktorej som strávil asi 20 minút, než som začul jeho krásny hlboký hlas.
"Jungkook vylez už, moja mama nás volá" nezmohol som sa na nič iné, než na dobre.
Prečo mu nemôžem normálne odpovedať, fakt musím vyzerať jak debil, ani sa nečudujem, že si zo mňa Taehyung robí srandu.
안녕💜
Máme prvú časť😄😅
Dúfam sa Vám páčila😏-Miška❤
Btw ten Kookov face😂 úplne ako keby hovoril, že poď hyung a urob to😂😏🔥
YOU ARE READING
I Don't want you here but... [Vkook/Taekook (A/B/O) ]
FanfictionNikdy som rodičov nežiadal o brata a ešte k tomu adoptovaného, ale aj napriek môjmu nesúhlasu ťa sem dotiahli...malú ustrašenú omegu. Nechcel som ťa tu a preto ma tak štvalo, že ma k tebe čosi ťahalo😶.