I Don't want you here but... [Vkook/Taekook (A/B/O) ]

8. fools🤪😵😳

"Nehrajme sa tu na debilov Kookie, obaja vieme pravdu" trochu som zmäkčil tón svojho hlasu, nechcel som ho vyplašiť ešte viac než už bol.

"Nemám tušenia o čom hovoríš" povedal sebavedomo, ale aj tak pri tom vyzeral, že chce o tom presvedčiť aj sám seba.

"Nerob sa, že si blbý keď nie si, nemá to zmysel. Cítime to obaja" dal som mu ofinu preč z očiek aby na mňa videl a hlavne aby som ja videl na neho. Vyplašene odo mňa odstúpil ako keby som bol nejaké monštrum...no možno sa mu tá pravda moc nepozdáva.

"Musel si vedieť, že to viem aj ja, bolo len otázkou času kedy sa dostaneme k tejto téme, ale musím priznať, že som myslel že sa k tomu dostaneme neskôr" povedal som  zo zamysleným výrazom v tvári. 

"Bojíš sa ma, alebo čo, keď stojíš tak ďaleko odo mňa" ,pristúpil som k nemu bližšie, "hovor so mnou Jungkook" bol som mierne nervózny z toho, že na to Jungkook nič nehovorí, predsa len sa to týka nás oboch.

"Neviem čo chceš odo mňa počuť ani čo ti mám na to povedať...áno cítim to aj ja, od prvej chvíle ako som vošiel do vášho domu" hovoril to zo sklopenou hlavou. Bolo to celkom bizarné...nevedel som ako mám reagovať aby som trochu uvolnil atmosféru.

"Čo teraz Kookie?"

"Nevolaj ma tak Taehyung, teraz sa to nehodí...a neviem čo teraz, proste len budeme naďalej žiť ako keby sa nič nedialo, ak teda nemáš lepší návrh, čo podľa mňa nemáš" rozčulovalo ma akým tónom to hovoril, ako keby mu to bolo úplne jedno.

"Ale takto budeme obaja trpieť a na vyše budú určite vznikať divné situácie pri ktorých sa prezradíme" odsekol som mu. Konečne ku mne zdvihol hlavu a pozrel sa mi do očí, videl som ako sa mu lesknú oči.

"Myslíš, že ja už netrpím teraz? Ale inak to nejde...a tým situáciám sa budeme musieť vyhýbať. Aj to s Yoongim, keby sa kontroluješ nikto nemusel nič tušiť" takže podľa neho za všetko môžem ja !? Tak tímto môj pohár trpezlivosti pretiekla, ale stále som sa snažil udržať si chladnú hlavu, pretože už teraz je tu dosť dusno.

"Tak za prvé, chalani o tom všetci vedia. Za druhé, nehovorím iba o takýchto situáciach, ale aj takých ako je heat a rut a celkovo naša vzájomná príťažlivosť, dobre vieš, že sa ovládať nedokážeme do nekonečna a za tretie...tebe sa ľahko povie aby som sa kontroloval, ale ten pohľad keď som zbadal sa inú alfu lepiť sa na MOJU omegu...proste sa to nedá ovládať do riti! Nechápeš to, lebo si zasratá omega, ale skús sa vžiť do mojej kože!!" to s tou chladnou hlavou mi moc nevyšlo, ale povedal som pravdu...

"A-a-ako-že ve-d-ia?" ,zhlboka sa nadýchol a pokračoval už kľudnejším hlasom, "a nie som tvoj..." schuti som sa zasmial, tento chalan občas fakt nerozmýšľa čo vypustí z huby.

"Vedia ako vedia, dozvedeli sa o tom hneď v prvý den ako si prišiel a Jungkookie, možno nie si môj oficiálne, ale už je nám aj tak obom jasné, že máme byť spolu a tým pádom si moja omega a samozrejme aj ja tvoja alfa"

"Chcem ísť domov..." povedal poraženecky.

"Aj tak sa tomu nevyhneš Jungook, vieš, že to budeme musieť doriešiť, ale neboj rodičov by som to toho radšej neťahal" musíme to jednoznačne doriešiť aj keď to nie je zrovna príjemné a zábavné. Jungkook na mňa iba pozeral, tak som ho chytil za ruku a pomaly vydal ku nám domov. Kookie otočil pohľad na naše spojené ruky, mierne sa začervenal, ale usmial sa a nechal ich spojené, za čo som bohom ďakoval,aj keď v nich neverím (😂). 

Keď sme stáli pred naším domov Jungkook pustil moju ruku, asi si myslel, že sú rodičia doma, no neboli, písali mi, že idú na večeru do reštaurácie.

"Nie sú doma Kook, nemusíš sa báť, bež hore do izby, ja hneď prídem" neprotestoval ani sa nič nepýtal, proste iba vydal do izby. Oprel som sa o linku a poriadne si vydýchol. Do akej situácie som sa to ja dostal? Nevedel som čo budeme robiť...keby je to iba na mne tak by som to proste nechal tak, nech sa to vyvinie tak ako sa to vyvinúť má, ale s týmto ani Kook nebude súhlasiť. Napustil som nám vodu a pobral som sa hore za ním.

Pousmial som sa nad 'obrazom' , ktorý sa mi naskytol keď som otvoril dvere. Kookie sedel na mojej posteli, tváril sa zamyslene a pri tom krčil noštek. V tichosti som si k nemu sadol a dal mu do ruky vodu. S tichým poďakovaním začal posrkovať vodu.

"Jungkookie...tak čo s tým? Povedz ako by si to ty chcel, nie tak ako by to podľa teba malo byť po správnosti" povzbudzujúco som ho chytil za ruku. Fakt som dúfal, že to celé proste nebude chcieť nechať plávať ako keby sa ani nič nedialo.

"No Tae....hmm...skoro vôbec sa nepoznáme, takže podľa mňa je ešte moc priskoro rozmýšľať nad tým či sa dáme dokopy alebo nie, ale zase iba kamarátmi, nie že nechceme, ale nemôžme byť na veky...takže by som to nechal tak, nech sa to vyvinie tak ako to má byť...samozrejme ak s tým budeš súhlasiť...." videl som na ňom, že je nervózny a že si pečlivo vyberal slová, ktorými chcel vyjadriť svoje myšlienky. Musím povedať, že to úplne dobre povedal a som za to rád. Nečakal by som to od neho. Už sa teším keď ho viac spoznám som zvedavý čím ma toto stvorenie ešte prekvapí.

"Jasné, že súhlasím Kookie , ale asi by bolo lepšie aby o tom rodičia zatiaľ nevedeli, lebo toto je...dosť...zvláštna situácia" 

"Dobre hyung, prisahám, že sa o tom nedozvedia" ,zodvihol ku mne ruku a nadstavil svoj malíček, "čo chceš aby som ti ho odhryzol?" Hlavu som nahol k jeho malíčku: "nie ty trdlo, chcem aby sme utvrdili našu prísahu" zasmial sa. Vystrel som svoj malíček a preplietol som si ho s jeho. Jemne som naše spojené ruky pritiahol k svojej tvári a Jungkookovej ruke som venoval jemný bozk, načo sa jeho líčka sfarbili do červena.

"Nebuď taký zlatý Kookie~ ničíš mi tým sebaovládanie" nič mi na to nepovedal, iba sa naďalej červenal a usmieval.

"Poď si radšej zahrať niečo na PS"

Celý večer sme strávili v obývačke na gauči hraním hier a spoznávaním sa, až sme na koniec zaspali v spoločnom objatí (stále na gauči😂). V tento večer som si Kookieho definitívne vpustil do srdca a už ho s tadiaľ nikdy nechcem pustiť

안녕💜
Túto časť som musela písať na dva krát, lebo sa mi skoro polka neuložila...nervy som mala😂
Btw ,že sú na tej fotke zlatí💜😍

-Miška❤