Teplo, ktoré spalovalo moje telo a myseľ...rut. Prečo práve teraz? Zaťahal som si za vlasy aby som sa aspoň trošku dal do kľudu.
Namjoonov pohľad:
"Jin zober okamžite Jungkooka do nášho stanu a zober aj Jimina, potrebujem tu všetky alfy" Jin prikývol a ťahal Jungkooka preč. Našťastie sa ešte moc nebránil, ale za chvíľu by to mohlo byť inak. Našťastie omegy, ktoré majú už alfu sa dokážu lepšie ovládať pri cudzej alfe v rute, takže sa na Jina môžem spoľahnúť.
"Tae? Taehyung vnímaj ma. Máš so sebou suspenzíva? Musel si vedieť, že budeš mať rut! Do pekla Tae, čo máme teraz robiť?" dýchaj Joon, nemôžeš panikáriť. Mysli...
"Nie nemám...Kookie ma balil a ja...zabudol som na to. Joonie to bolí. Chcem Kookieho. Potrebujem ho. ZAJAČIK, POĎ SE--" zakryl som mu ústa. Okay sme nahratí už je celý v tom. Mám nápad, bože Jin dúfam to tam máš.
"Chalani držte ho, Jin má asi v aute také to lano na ťahanie aut keby sa pokazia, môžeme ho tým zviazať" rozbehol som sa za Jinom, potrebujem kľúče, aspoň pozriem ako je na tom Kook. Rýchlo som vbehol do stanu. Jimin držal Kooka a Jin mu niečo hovoril. Kook vyzeral...ako keby sa má každú chvíľu rozplakať zo zúfalosti.
"Jin! Máš v aute to lano na ťahanie auta? Potrebujem s ním zviazať Taehyunga, lebo si nezobral suspenzíva" hneď ako Kook počul Taehyungovo meno, zbystril.
"Tae...pustite ma! Potrebuje ma!" ako na zavolanie sa z vonku ozval Taehyungov krik, ktorý volal Jungkooka.
"Jimin drž ho poriadne!" Jungkook sa mu snažil vytrhnúť kopal, skučal a kričal.
"No preboha...Joon tu máš tie kľúče" rýchlo mi ich hodil do rúk.
"Ďakujem Jinie" vybehol som zo stanu a bežal som k autu, našťastie sme neparkovali ďaleko. Otvoril som kufor, ale ani za BOHA som nemohol nájsť to lano. Bolo pod sedačkou...
"Yoongi, Hobi! Mám ho. Podržte mu ruky za chrbátom" pevne som mu ruky priviazal o seba. Nemal sa šancu rozviazal..ale stále ziapal a nadával. Toto bude dlhá noc.
"Yoongi...pôjdeš za Jinom do stanu a budete strážiť Kooka, Hobi ty si choď po Jimina a choďte spolu do vášho stanu, ja budem s Taehyungom v jeho a Kookovom stane" dúfam, že sa aspoň trochu vyspíme...no možno aspoň Hobi a Jimin.
"Prečo vlastne nejdeme domov? Aspoň Taehyunga by sme mohli zaviesť" spýtal sa Yoongi.
"Tiež som nad tým rozmýšľal, ale sme všetci unavení. Nechcem aby sa niekomu niečo stalo, vieš, že tá cesta je dosť ťažká na prejdenie s autom" Yoongi chápavo prikývol a išiel do stanu, tak isto aj Hobi.
"No Tae sme tu iba my, tak poď pôjdeme do stanu" zodvihol som ho zo zeme.
"Za Kookiem? "povedal udýchane ako keby prebehol maratón. Celého som si ho prezrel, bol spotený a rozkrok mal celý premočený. Keď máte rut tak sa dokážete urobiť oveľa rýchlejšie, lebo ste citlivejší.
"Áno za Kookiem.." no čo? Inak by som ho nikde nedostal.
Taehyungov pohľad:
Áno! Konečne idem za mojim zajačikom. Tak sa neviem dočkať kedy bude už konečne môj. Vychutnám si ho. Jeho celé telo. Budem mu spôsobovať takú slasť, z ktorej bude až plakať. Zakňučal som ,lebo som bol zas tvrdý..už ho potrebujem.
"Namjoon! Kde je Kookie? Nemôžeš nám brániť je môj! Pusť ma, chcem ísť za ním. Chcem aby mi urobil dobre. Počuješ?! Rozviaž ma!" nenávidím ho, prečo ma nenechá ísť za mojou omegou?
BẠN ĐANG ĐỌC
I Don't want you here but... [Vkook/Taekook (A/B/O) ]
FanfictionNikdy som rodičov nežiadal o brata a ešte k tomu adoptovaného, ale aj napriek môjmu nesúhlasu ťa sem dotiahli...malú ustrašenú omegu. Nechcel som ťa tu a preto ma tak štvalo, že ma k tebe čosi ťahalo😶.